Začalo to sviežeho letného rána. Boli odoslané pozvánky všetkým mocným tohto kraja a priľahlých území, aby sa zúčastnili na otvorenom rokovaní o ďalšom postupe proti Temnému pánovi - Arisemalovi a jeho prisluhovačom. Kholdusove pozvanie prijal Nitrus, bohatý kupec bez domova, putujúci všade tam, kde sa ponúka možnosť zárobku. Jeho tienisté praktiky určite neboli po chuti každému, ale jeho moc to celkom postačujúco vyvažovala. Z Chlimudskej Ríše pricestovala aj alchymistka Crankia spolu s duom paladinov, všetci skúsení v boji proti Temnému pánovi a taktiež neznámy biely mág vysokej klasifikácie. Z lesov vystúpil potulný mág Ganjalf a chvíľku za ním aj majster hraničiar Mirec. Čakalo sa už len na orkov. Slnko už bolo vysoko, keď namyslený náčelník orkov prišiel aj so svojou tlupou...

Výsledok rokovania bol od začiatku vcelku jasný - Kholdus pôjde jednoznačne, paladinovia tiež, alchymistka - ak bude nejaká šanca na úspech, Mirec - ak bude Arisemal ohrozovať okolité hvozdy, Ganjalf sa po chvíľke váhania pridal tiež. Neznámy vyhlásil, že proti Temnote bude bojovať vždy, ale jeden nikdy nevie, či sa pod žiarivobielym odevom neskrýva zhnité srdce. Nitrus vyhlásil, že bude na strane svojho mešca. Nijaká zmena názorov. Jedine orkovia, do ktorých sa vkladali najväčšue nádeje vyhlásili, že sú ochotní zradiť Temného pána výmenou za jedlo, ženy a územia, ktoré im od večnosti (od vojny s elfmi) patrili. Všetkým odľahlo, pretože bez tých zverov sa, bohužiaľ, žiaden postup plánovať nedal.

Lesy naokolo zašuchotali, ozval sa jemný dupot. Potom ticho. Prasknutie vetvičky. Ticho. A následne južná brána explodovala a do mesta sa vyhrnula skupinka jazdcov. Pár banditov a predsa čosi nesúhlasilo. Stráže pred nimi utekali a vrhali sa v beznádeji hocikde sa dalo skryť. A táto skupina smerovala priamo na miesto rokovania. Náčelník orkov stihol len niečo zarevať a skôr šťastím ako schopnosťou boja vykryť bleskový sek jedného z útočníkov...

"Za to, že si zradil nášho Pána ťa čaká jediné!!!" zakričal ďalší z jazdcov a jeho čierny kôň zasadil orkovi osudnú ranu. Tmavé ostrie preletelo jeho telo ešte predtým ako dopadol na zem. Avšak ostatní veteráni nezaháľali! Pán Kholdus pozdvihol svoj mocný meč a zasadil jednému rytierovi smrteľnú ranu. Teda pre bežného človeka by bola smrteľná, ale jazdec sa iba otriasol a so smiechom išiel ďalej. Majster Ganjalf zoslal na všetkých ochranné zaklínadlá a jeho mocná mágia zaistila, že nedošlo k ďalším stratám a jazdci sa zanedlho stiahli...

Tak nešťastne začalo naše Ťaženie. Pútnici a dobrodruhovia sa porozchádzali za svojími majstrami, aby ich pripravili na boj s Temnotou a na námestí znovu nastal kľud...

...ktorý trval až do chvíle, keď sa pri aréne majstra Nitrusa objavili podivné osoby v železných reťaziach. Novopríchodzí mních spolu s majstrom bielej mágie sa o tento problém okamžite zaujímali a vykúpili všetkých otrokov, na ktorých im zlato stačilo. Viac však ani nebolo treba, pretože akonáhle sa o otrokárstve dozvedel Kholdus, dal so svojou mocnou gardou ostatných otrokov prepustiť. Nitrus sa síce oháňal nejakými dokladmi o legálnej kúpe majetku a hovoril aj niečo o tom, že poctivo platil clo, ale na vojvodu tieto reči nemali žiaden účinok...

Akonáhle prišiel Nitrus o značnú časť jeho majetku (v skutočnosti ho mal omnoho viacej, lenže nie tu :), jeho pozícia majstra v zlodejskej gilde sa značne zneistila, čo vyústilo zradou jeho podriadených a jeho následným zavraždením. Bol zabitý rovnakým spôsobom, akým posielal svojich konkurentov do pekiel už roky. Tichý zabiják vystúpil z tieňou a čepeľ sa zahryzla do jeho mäsa. Členovia zlodejskej gildy neváhali a rozhodli sa založiť Radu Štyroch - radu, ktorá bude ovládať všetky nekalé praktiky v meste a bohatnúť na všetkom, na čom sa len zbohatnúť dá.

Alchymisti pod vedením jedného zo svojich predstavených sa rozhodli zbohatnúť na úkor svojich spolubojovníkov a tak, iste za dopomoci čiernej mágie, vyvolali Illuminu - svéru chamtivosti, ktorá sa im zrejme vymkla spod kontroly a tak okrádala všetkých a všetko naokolo. Neskôr sa zlodejskej gilde podarilo dostať ju pod kontrolu za pomoci zlata a stala sa ich hlavným zdrojom informácií.

Až do konca dňa pochodovali roztrúsené skupinky dobrodruhov a všade, kam sa pohli, narazili na tvrdý odpor Rytierov. Arisemal nás k svojej veži zrejme nemienil pustiť tak ľahko. Niekoľkým odvážlivcom sa však podarilo odhaliť v ruinách starého Netisarenu zbortenú budovu Kráľovskej knižnice uchovávajúcu množstvo starých zväzkov. Sklamanie väčšiny pramenilo z toho, že zvitky boli písané v starých jazykoch Sedalenu. Len nemnoho zvitkov sa podarilo preložiť a len nemnoho z nich mohlo byť aj reálne užitočných. Najväčším problémom sa ukázal orčí tábor nedaľeko zbortených hradieb mesta duchov. Orkovia si žiaľ zo strateného vodcu vylievali naozaj na každom a kúzla ich šamanky boli obzvlášť kruté (jedno vám dokázalo prehnúť chrbticu dopredu do nedôstojného gesta)...

Náhle sa našincom naskytol v diaľke impozantný pohľad - mohutná budova knižnice, ktorá stála aj po stáročiach od jej založenia bola v plameňoch! A my sme mysleli, že aj naše nádeje sú stratené. Arisemal zrejme vedel, prečo dal knižnicu vypáliť. Avšak niekoľko statočných dobrodruhov bolo natoľko obetavých, že sa vrhli medzi plamene horiacej budovy, a zachránili čo sa dalo. Štastena stála pri nás a z plameňom vytiahnuté zvitky boli naozaj cenné pri ďalšom postupe. Začalo sa stmievať a tábor sa ukladal k zaslúženému spánku. Dobrodruhovia unavení po dlhom dni sa zvalili na kože vo svojich príbytkoch a zvuky noci prerušovalo iba občasné "pílenie". Niekoľkým strážnikom sa však podarilo všimnúť si jednej hraničiarky, ktorá omámene putovala ulicami a vravela niečo o nadpozemskej slasti. Normálne by ju odvrhli ako obyčajnú šľapku, ale na tejto sa im niečo nezdalo. Po chvíli žena vytriezvela a odbehla do hory. Noci sa vrátil jej kľud a stráže znovu zadriemali. Až kým sa z jedného stanu neozval hrdelný výkrik a následné nadávanie. Jeden z bojovníkov bol pohryzený upírom! Toto dokázalo zobudiť tábor rovnako úspešne, ako orčie bubny večer predtým (bubny boli následne ukradnuté, čo dosť ochladilo vzťahy medzi Kholdusom a orkmi). Okamžite sa sformovali jednotky, ktoré križovali les a s fakľami osvetľovali každý temný kút. Občas sa im zazdalo, že zahliadli rýchlo sa pohybujúci tieň, ale v nočnom lese ťažko povedať, či sa im to len nemarilo. Jedna skupina dokonca hlásila, že v okolí tábora videla pohybovať sa samotného Arisemala. Noc sa krátila a upír stále unikal...

Ráno sa nieslo v duchu podozrievavosti. Okamžite bolo odhalených niekoľko obetí vampiristických chútiek a bola im poskytnutá všetka pomoc. Len sme dúfali, že povesti nie sú pravdivé a že sa aj z týchto chudákov nestanú upíri. Čakala by ich istá smrť na hranici. Veľké prekvapenie čakalo všetkých, ktorí sa pred obedom zdržovali v tábore. Výborný kuchár a novozbohatlík Horeslav založil svoj nový hostinec ´U šabľozubej veverky´ a dal sa do varenia jedla pre celý tábor. Výborný biznis sa dá založiť na všetkom...

Oficiálne autority však trápili úplne iné veci. Na niektorých žoldnieroch sa objavili znamenia na čele, pričom ani jeden z nich si na nič nepamätal. Dokonca ani najsilnejšie zaklínadlá a mučenie im nepomohlo, aby sa rozpomenuli. Skupina paladinov brala tento problém veľmi vážne a dokonca aj zaplatila alchymistom, aby sa spýtali sfér, čo to znamená. Zistenie bolo desivé - ide o znamenie Temného pána a ani pohľad sfér neprenikol hmlou jeho ochranných kúziel, takže nebolo možné zistiť konkrétnu funkciu.

Ako sa začalo zvečeriavať, celý tábor sa pripravoval na hrozbu zo strany upírov. Boli hromadne svätené a striebrené zbrane, strážam bola prikázaná absolútna pohotovosť a steny hostinca U šabľozubej veverky boli pokropené svätenou vodou, aby v nich nemohli upíri využívať svoje schopnosti.

Nastala noc plná neblahého očakávania. Všetky kúty tábora boli presvetlené a všetky oči sa upierali do temnôt lesa. Príde? Kúdol dymu a jasný plameň pri južnej bráne zvestoval, že zďaleka nie všetko je v poriadku. Na tábor namiesto jedného upíra zaútočil tucet Čiernych Rytierov, ktorí pri ústupe zanechali spálenisko. Okamžite bola zorganizovaná trestná výprava, ktorá sa rýchlym krokom vydala za ustupujúcimi Rytiermi. Do lesa...

...čím nechali tábor úplne nestrážený a skoro bezbranný. V tom čase sa už medzi budovami pohybovali tiché tiene hľadajúce svoje obete. Povráva sa, že dokonca aj samotný paladin Steelerth mal čo robiť, aby sa ubránil, keď ho chceli upíri pripojiť k sebe. A tak v okolí tábora nastal des a všetci obyvatelia so zúfalstvom čakali, kedy sa konečne vrátia Kholdusove jednotky. Ľudia sa zhromaždili do hostinca, ktorý im mal pred upírmi poskytnúť aspoň aké-také útočisko. Aké bolo ich prekvapenie, keď dnu vošiel paladin Steelerth a vyriekol kúzlo ´Smrť sa nedá oklamať´. Jeho účinok je taký, že každý nemŕtvy tvor v okolí musí utekať z dohľadu paladina. Steelerth to mieril na pri ohni sediacu hraničiarku. Zrejme ho prekvapilo, keď z hostinca s desom v očiach vybehlo päť upírov a stratilo sa v lese. Jediný Farár Metod nestratil duchaprítomnosť a okamžite sa vydal po ich stopách. Tak boli upíri zahnaní späť a po príchode jednotiek bol les znovu prehľadaný. Bezvýsledne. A tak boli rozostavené stráže...

...ktoré krátko po svitaní začali kričať na poplach. Na tábor zaútočili orkovia! Kým si bojovníci uvedomili nebezpečenstvo a pridali sa do boja, orkovia už prerazili brány a vtrhli priamo do tábora. Po dlhom a urputnom boji ich však mocný Kholdus so svojími statočnými dokázal poraziť a zachrániť tak tábor od plienenia.

V okolitých lesoch už od nepamäti pôsobila liečiteľka o ktorej sa vravelo, že je to jedna z posledných elfiek tohto kraja. Od začiatku podporovala naše ciele a bola vítanou pomocou pri našich výpravách. A teraz bola preč. Pri vstupe do lesa zaútočila skupinka Rytierov na paladinov a tí nechali liečiteľku nechránenú. A Čiernym nešlo o boj, im išlo o to, aby uniesli liečiteľku. Niekoľko z nich sa ku nej prebojovalo a pomocou čiernej mágie spolu s ňou zmizli. Ostal po nich iba výkrik: "Bude horieť tak, ako zhorela múdrosť nášho Pána!"

Naši bojovníci sa rýchlo vydali do ruín starej knižnice, kde (ako sa domnievali) mala byť väznená elfka. Ich predpoklady boli správne a po dlhom a urputnom boji ju nakoniec oslobodili. Nečakali však, že tam bude sám Arisemal a tak sa vydali po jeho stopách. Temný mág sa s nimi hral tak, ako sa hrá mačka s myšou predtým, než jej dá smrteľnú ranu. Povodil ich po všemožných sférach univerza a paladinovia môžu ďakovať svojim dobrým božstvám, že dokázali utiecť zo spárov tej beštie.

Zo svitkov získaných z plameňov knižnice sa podaril získať spôsob, ako poraziť Temného pána. A tak sa v tábore začali zhromažďovať vojská. Mágovia kúzlili na každého magický štít, zlodeji si pripravovali jedy a bojovníci naťahovali kuše a brúsili sekery. Celý tábor bol v pohybe. A do tohto zmätku dal majster Ganjalf, mocný a uznávaný kúzelník, vyhlásiť svoju trošku narýchlo chystanú svatbu s liečiteľkou. Pár bol okamžite zosobášený a začala svadobná hostina a veselosť. A do tohto zmätku pribehol paladin Steelerth a zrejme zo závisti zabil majstra Ganjalfa a učinil tak elfku vdovou iba pár minút po svatbe. Po tomto čine musel z mesta utiecť pod hrozbou smrti. Ani táto sabotáž zo strany paladinov však nedokázala zastaviť odhodlanie a spravodlivý hnev vojvodových vojakov a tak sa masa bojovníkov začala pomaly presúvať k Temnej veži. V lese pred plánovaným bojiskom sa vojská rozdelili, aby žiaden zo zlosynov nemohol uniknúť a keď zaznel povel, všetci sa spoločne vyrútili k rozhodujúcemu boju. Skupina mágov vykonala akýsi rituál, ktorým sa aura smrti stala minulosťou a Arisemal bol nútený sa postaviť na obranu svojej veže. Rady Čiernych Rytierov sa vyhrnuli z veže a držiac líniu pochodovali proti mase Kholdusových obrancov. Sila a bojový zápal našincov nenechal nikoho na pochybách, že tento boj vyhráme. Za niekoľko okamžikov boli počty Čiernych tak preriedené, že sa museli stiahnuť ku svojmu pánovi. Tí, ktorí to nestihli, zomierali oslepení jedmi a dorážaní postupujúcim vojskom. Tuhým orieškom sa však ukázal samotný majiteľ veže - Arisemal. Svojou čiernou mágiou rozmetával obrancov snažiac sa nájsť únikovú cestu preč. Otváral sféry a následne z nich vychádzal hnaný našimi statočnými bojovníkmi, ktorí mu nemali v úmysle dať šancu použiť svoje temné kúzla. Nakoniec po dlhom a urputnom boji mág padol. Jeho kvílenie zaznelo lesmi a jeho čierna duša ťažená hriechmi upadla do zatratenia. Jeho rozštvrtené telo chvíľu ležalo na bojovom poli a potom sa, premenené na hmlu, vyparilo do neznáma.

Naša radosť z víťazstva však netrvala dlho - ako sme sa vracali, videli sme podpálené budovy nášho tábora. Zachraňovali sme, čo sa dalo, ale okrem mestskej pokladnice sa podarilo zachrániť iba nemnoho. Nakoniec sme zistili, že pokladinca bola už aj tak vykradnutá. V strede tábora, na námestí, stál kôl s napichnutou hlavou. Pod ním bol krvou načmáraný odkaz: "Naša vláda začala... Čas krvi sa blíži..."

Žiaľu ale ešte nebol koniec. Miestna liečiteľka, vďaka ktorej sme boli schopní vybojovať toto víťazstvo proti Temnému pánovi, nešťastne vstúpila do Aury smrti ešte pred jej zrušením a umierala v hrozných bolestiach niekoľko týždňov. Krátko pred smrťou porodila brontosaura a naposledy vydýchla...

Napriek týmto nešťastiam dnes tábor oslavuje Kholdusov slávny návrat na svoje pozemky a jeho ujatie sa vlády nad Novým Sedalenom. Kráľ je mŕtvy, tak nech žije kráľ!