Zlatý vek a úpadok orkov

Na tomto mieste by som chcel v stručnosti popísať zlatý vek orčej rasy a udalosti s tým spojené.

Dejiny orkov začínajú na upírskom zámku Tulce. Vraví sa, že prvý z nich bol vyhotovený z elfa, avšak nemožno to dokázať. Čierny alchymista Sanguin vytvoril túto rasu ako plánovanú náhradu za rasu elfov, ktorá sa ukázala ako nepoužiteľná. Orkovia boli fyzicky zdatnejší, inteligentnejší a aj solidárnejší voči sebe samým. Prekonávali elfov po všetkých stránkach. Prvý kmeň bol vypustený na jar, pätnásť rokov odpálení Hrozhonskej pevnosti (tj. roku 15 Drowieho Kalendára). Inštitút sledoval a zaznamenával každý jeho krok - prototyp bolo treba otestovať pred hromadnou produkciou. A testy dopadli s vynikajúcimi výsledkami. A aj keď na internej Univerzitnej konferencii Sanguin presvädčil väčšinu prítomných o výhodách novej rasy, dekan Kaza zostal skeptický. Nevedel prečo, ale tieto tvory sa mu nepozdávali, napriek všetkým posudkom a predpokladom. Boli príliš umelé, než aby im mohol dôverovať. Avšak udalostiam nechal voľný priebeh. Mnoho mágov a alchymistov v sa záplave eutuniazmu pridali k Sanguinovmu projektu. Pán upírov Sanguin sa iba uškrnul a bez slova odišiel nasledovaný zástupom vzdelancov.

´Pán kolega, tentokrát som mal pravdu ja,´ poslal telepatickú správu Kazovi.

´Uvidíme, priateľu, veď uvidíme...´ odpovedal nekromant.

Boli odstránené posledné chyby a za pomoci mocných z Univerzity začala sériová výroba týchto tvorov. Zo zámku vychádzali v zástupoch hordy pripravené bojovať za svoju budúcnosť. Elfská rasa zažívala najhoršie obdobie svojej existencie. Síce zo svojich pevností ničila orkov po tisícoch, ďalšie tisícky prichádzali zo zasneženého severu šialeným tempom. Aj keď elfovia mali spočiatku navrch technologicky a strategicky, orkovia ich techniky rýchlo prebrali a už im nestálo nič v ceste, aby ničili ostatné rasy a kolonizovali Eden. Netrvalo ani pol roka a Krasburg, posledná bašta kráľovskej moci padla. Z elfov sa stal putujúci národ bez koreňov, ktorý o pár storočí neskôr úplne zmizol.

Jedinou z významných rás tejto doby, ktorá sa dokázala brániť proti invázii orkov, bola rasa tzv. temných elfov, medzi na povrchu žijúcimi príbuznými nazývaná aj rasa drowov. Podobne ako ostatní elfovia, aj drowovia boli technologicky výrazne popredu pred útočníkmi. Napriek tomuto faktu boli čoraz viac zatláčaní do podzemia, čo bolo sprevádzané mohutnými stretmi armád, ako aj inými spôsobmi boja. Z tohto obdobia sa zachovala orčia legenda opisujúca démona Hašatérina vystupujúceho z temnôt a útočiaceho od chrbta. Podľa tradícií jeho bodnutiam do ľadvín podľahlo niekoľko sto orkov, vždy príslušníkov inteligencie alebo vysokého vedenia. Stále hlbšie zatláčaní elfovia však narazili na hotový poklad. Pred strach naháňajúcou bránou stál démon Khrredil a strážil. Delian sa údajne za ním vydal a presvedčil ho, aby opustil toto miesto a pomohol drowom v boji proti orčej rase. Orčí historici zase tvrdia, že temní elfovia tohto démona vyvolali z Deviatich Pekiel a pohuckali ho na nevinných orkov. Nech je to tak alebo tak, démon zaútočil a podarilo sa mu bez väčších ťažkostí vyhnať desaťtisíce orkov z podzemných priestorov. Následne túto rasu prenasledoval, rovnako ako všetky ostatné, ktoré sa pokúšali o nadvládu alebo obmädzovanie slobody.

Následne sa aj orkovia očarení Khrredilovou vidinou slobody vymanili spod nadvlády Inštitútu Čiernej Mágie, čo vyústilo do otvoreného konfliktu, keď sa spojené kmene pokúsili dobiť symbol Inštitútu na Edene - Univerzitu. Tento útok znamenal koniec zlatého veku orčej rasy z troch dôvodov. Prvým bolo zastavenie produkcie na zámku Tulce. Sanguin a mocní z Univerzity pochopili, že ich plán je v troskách a snažili sa čo najrýchlejšie napraviť, čo spravili. V alchymistických laboratóriách Pána upírov boli vytvorené najrôznejšie choroby kosiace orčiu rasu. Druhým dôvodom bolo dlhé obdobie mieru. Orkovia neboli nakonfigurovaní na život v mieri a preto aj krátke obdobie nebojovania zabezpečené Khrredilom spôsobilo rozdrobenie tejto rasy. A tretím dôvodom bolo, že v deň, keď zaútočili na Univerzitu, mal dekan Kaza veľmi, ale veľmi zlú náladu. Z rýchlej smrti väčšiny obyvateľstva sa orkovia doteraz nespamätali.

A tak tento krátky experiment Inštitútu Čiernej Mágie spôsobil uvoľnenie miesta na Edene ďalšej z humanoidných rás kedysi podriadených Lumitanovi. Kaza dlho zvažoval, ktorej z nich dať pozvanie (rozumej, ktorej oznámiť, že zajtra sa sťahujú) a nakoniec jeho voľba padla na rasu ľudí. Človek má oproti ostatným humanoidným tvorom jednu nezanedbateľnú výhodu a to, že je rovnako dobre uspôsobený na život v mieri, ako aj vo vojnovom konflikte. Jeho predstava mieru sa totiž v mnohom líši od predstavy ostatných inteligentných tvorov (o tom, či sa aj človek zaraďuje medzi inteligentné tvory sa doteraz vedú debaty Temného kruhu. Jedna z teórií popierajúca inteligenciu ľudí tvrdí, že ľudstvo sa riadi iba podľa jednoduchého algoritmu množstva zisku pre jednotlivca).

´Nakoniec som to bol ja, kto mal pravdu, priateľu, ´ poslal Kaza správu Pánovi upírov Sanguinovi.

´Pripúšťam, pán kolega...´

Ľudstvo úspešne vytláčalo ostatných obyvateľov Edenu až dosiahlo stav dominancie, ktorý trvá do dnešných čias. A ľudstvo sa osvedčilo. Do dnešných čias nie je známy žiaden prípad otvorenej rebelie voči Inštitútu Čiernej Mágie (sú samozrejme výnimky - pozri Hrimzkadove kroniky). Kaza rase bývalého Lumitana dôveroval natoľko, že keď nastali závažné situácie nepredstaviteľných dôsledkov a on musel urýchlene odísť (konkrétne išlo o uniknutie väzňa z väzenia, ktoré predtým strážil démon Khrredil), zvolil za správcu svojho dekanského kresla smrteľníka menom Darius. Po jeho smrti nastúpil do funkcie mág menom Arisemal. Ten spolu so Sanguinom, posledným členom Čiernej Sedmy na Edene, úspešne kontroloval konanie ľudstva.

Ravashack