1.časť kroniky vyslanca Hrimzkada - epilóg

Zástavy Sedalenu dnes vejú smutne. Miestni stopári nás vedú do bezpečia, čo najdaľej od centra Arisemalovej moci, o ktorej sme ešte pred pár týždňami mysleli, že padne. Fortuna našej výprave nepriala a šťastie sa nám vyhýbalo na každom kroku.

Vojvoda Kholdus, zdržaný neodkladnými záležitosťami nemohol opustiť brány Chlimudskej ríše a tak sme boli všetci vydaní napospas nečistým silám, ktoré určite vládnu tejto oblasti...

Po obede do tábora dorazila správa, že kupec z ďalekého východu čaká pred vstupom do Blatnej Rokliny a žiada o vojenský doprovod, keďže sa nachádza nebezpečne blízko tábora orkov. Údajne prichádzal na žiadosť vojvodu vo veci najvyššej dôležitosti. Organizovania eskorty sa ujal náš majster hraničiar Mirec. Avšak v okolí sa objavila určitá pochybná persóna a určite pod sľubom zlata a svetských radovánok zvábila početnú časť jednotiek na svoju stranu.

Mircovi s ostatnými udatnými bojovníkmi sa podarilo preplížiť popri orčom tábore bez toho, aby si tie beštie niečoho všimli. Od východu vstúpili do Blatnej Rokliny a stretli sa s kupcom. Onedlho ich však zastihli zradcovia pod vedením ´Temného muža´, ako sa vo svojej pýche nechal volať, a pod zámienkom rokovania zaútočili. Náš majster hraničiar bol prvým mužom v zbrani a nehrozene vystrelil svoj šíp proti veliteľovi zverbovanej družiny. Avšak ani udatnosť našich bojovníkov nestačila sile žoldnierskych mečov a nečistej mágii Temného muža. Zajali obchodníka a jedného hraničiara vzali do otroctva. Z diaľky sa potom ešte ozýval ruch boja, ako pobíjajú kmeň orkov...

Od šľachtičnej Mirime sme sa dozvedeli, že kupec vo svojej karaváne viezol jednu časť artefaktu schopného zlomiť Arisemalovi moc. Aká bola naša ľútosť, keď sme si uvedomili, že taká cenná vec sa ocitla v rukách vydedencov!

Temný muž sa dohodol s iným čiernym mágom a rozhodli sa opustiť zverbovanú družinu a venovať sa vlastným cieľom. V tom okamihu už nebolo možné zistiť, kde sa artefakt nachádza!

Keď slnko začalo klesať, šľachtičnú Mirime ovládol rozmar a rozhodla sa ísť bez doprovodu do lesa. Nikto tomu nevenoval pozornosť, až kým sa z hvozdu neozval zúfalý výkrik a vojvodova sestra zmizla bez stopy. Márne skupiny dobrodruhov križovali les, nenašli ani stopu. Jednou z podozrivých vecí bolo, že zvláštne tajnostárska vedma sa objavila nedaľeko tábora. Ďalším podozrivým sa stal hraničiar Mirec, keďže utekal z lesa chvíľku po výkriku. Sily spravodlivosti sa ho pokúšali chytiť aby mohli zistiť čo sa stalo, lenže on utiekol a získal azyl u orkov.

Druhý deň sa obchodník zľutoval nad bandou zradcov a dal im druhú šancu. Mali za úlohu priviesť k nemu šialeného chlapca, ktorý sa usadil pri vstupe do trpasličích baní, aby mohol byť liečený. Poprípade mohli ešte aj doniesť poklad, ktorý chlapec vlastnil a spravodlivo sa oň podeliť s obchodníkom. Lenže skupina svojím chovaním chudáka šialenca vydesila až sa dal na útek. Avšak vtom skupina zistila, že ich bývalý pán bol zajatý orkmi a pod zámienkou zisku sa ho pokúsili zachrániť. Jednanie s tými monštrami však neviedlo k ničomu a rozpútal sa boj. Zanedlho dorazili aj naše jednotky a pustili sa do statočnej reže rúbajúc hlavy týchto zradcov. Temnému mužovi sa za pomoci hraničiara podarilo znovu utiecť a zmiznúť v lese.

Všetko naznačovalo statočné víťazstvo a pomstu našich spolubojovníkov, ktorí padli v Blatnej Rokline, ale v boji sa náhle objavila záhadná vedma, ktorá vyjavila svoje zmýšľanie tým, že svojim majstrovským liečiteľstvom dopomohla žoldnierom k ďalšiemu víťazstvu.

Len po príchode do tábora sme sa od rožčúleného obchodníka dozvedeli, že poklad šialeného chlapca mal obsahovať aj druhú časť artefaktu. Taktiež sa nám odarilo vypátrať, že ho prichýlil jeden temný mág, za čo bezpochybne požadoval ´iba´ poklad.

Prichádzal večer a skupiny odkladali zbrane aby skúsili guláš našej milovanej alchymistky. Hodiny plynuli, až kým sa v diaľke v lese neozval zdesený výkrik a člen výpravy dobehol k ohňu, že ho uhryzol upír. Rýchlo sme pozdvihli zbrane a hrnuli sa do lesa, aby sme tú beštiu vypátrali. Odvážny skutok vtedy vykonali naši odpadlíci tým, že sa k pátraniu pridali aby odčinili svoje doterajšie pôsobenie. Po dlhej naháňačke sa štvaný upír konečne rozhodol vzdať. Keď sme ho doviedli do tábora, naše zdesenie bolo ohromné. Bola to vojvodova sestra, šľachtičná Mirime! Nakoniec sme jej s ťažkým svedomím prebodli srdce dreveným kolíkom, odrezali sme jej hlavu a pokropili ju svätenou vodou, ktorú sme získali od koriacej sa vedmy.

Problémom sa však stal pohryzený kúzelník, pretože toho sa zastal majster mág Ganjalf a nesúhlasil s tým, aby sme ho zatĺkli kolíkom. Ale vďaka našej alchymistke a jej rozhovoru so sférami sme ho dokázali zachrániť! Takto zjednotené skupiny po jednej zaspávali odpočívajúc na deň nášho útoku na temnú vežu. Avšak jej moc sa nenechala zvrhnúť a s desivou ľahkosťou nám zasadila zdrcujúci úder. Na svitaní na tábor zaútočili hordy vodných démonov a prinútili nás na ústup... Jediný, kto sa vzoprel presile bol hlavný org, avšak hrozenie päsťou démonov nezastrašilo...

Teraz na odchode už je ťažko niečo zvrátiť. Ostáva nám len zamyslieť sa nad tým, ako túžba po zlate a moci rozdrobila naše sily a jednotu. Keď sa ale obzriem späť na potemnelý hvozd, cítim, že tu všetko neskončilo. Čo sa stalo s artefaktom? A kto to bol ten Temný muž? A čo vlastne zamýšľal? Kto alebo čo na nás číha v lese? Tieto otázky však ostanú nezodpovedané, až kým sa sneh a ľad neroztopí a počasie nám neumožní znova sa vydať na výpravu.