Bin´tangoj

Opäť som začal písať tento pergamen v nádeji, že ho zaplním pútavými a hlavne užitočnými informáciami o krajinách ktoré som počas svojho putovania navštívil. Ako sa ukázalo ono pre mňa už bájne kráľovské mesto Bin´tangoj bolo ďalej než som si predstavoval pred pojmom pár týždňov. Asi to bola moja chyba keď som si slovo pár preložil ako dva. Cesta mi totiž trvala až päť týždňov, a s tým moje zásoby proviantu nepočítali. Bol som rád, ako ešte nikdy v živote keď som sa po prašnej ceste konečne dostal k prvým známkam obyvateľstva.

Prakticky zhrnuté, dostal som sa do dobrých rúk, ktoré mi pomohli v mojej neľahkej situácii. Okrem iného som sa dozvedel že som sa naozaj dostal na územie kráľovského mesta ako aj to kde ono mesto leží a kam sa mám vydať aby som sa k nemu dostal čo najskôr. Neváhal som preto a vydal som sa priamo tam, kam mi ukázali. Zbežne som si však pozrel aj tunajší vidiek a spozoroval vysokú kultúrnu vyspelosť tunajších dedín a osamelých fariem.

Trvalo mi to sotva dva dni kým som uzrel veže kráľovského mesta Bin´tangoja. Mesto samotné leží v pomerne rozľahlej kotline cez ktorú preteká rieka a spolu s priľahlými predmestiami zaberá pomerne veľkú plochu. Mňa ako cestovateľa ako prvé udreli do očí kamenné hradby mesta, ako aj rôzne vyššie stavby nachádzajúce sa medzi nimi, pretože kameň z ktorého boli postavené mal silne ružový nádych. Neskôr som sa dozvedel že tunajšia ružová žula sa ťaží v prímorských lomoch na juhu krajiny.

Očarený tunajším prostredím som sa rýchlo vybral k do mesta, skôr ako som však k nemu došiel som strávil niekoľko dní na predmestiach. Dominoval tu chov úžitkovej zveri ako aj súkromné poľnohospodárstvo. Okrem ľudí som tu na môj veľký údiv zazrel aj elfov a dokonca aj párik polo-orkov. Zaujímalo ma ako tu spolunažívajú všetky tieto rasy spoločne. Odpoveď som si nemusel dlho hľadať, miestnych pohostinstiev tu bolo ako maku a podarilo sa mi hostí zastihnúť ešte v čase kedy v sebe nemajú priveľa vína alebo medoviny. Dozvedel som sa že tu boli už pred vekmi zavedené pravidlá rovnosti ktoré zabezpečovali všetkým rasám rovnoprávne postavenie. Navyše ľudia tu nemali vždy tak drvivú väčšinu. I teraz sa dá povedať že každý piaty obyvateľ krajiny nie je človek, ak by sme vyradili i polo-ludí tak asi každý tretí. Zmiešané manželstvá sa tu tešia veľkému úspechu ako som mal možnosť zistiť a tak miešané potomstvo nie je ničím vzácnym. Je nutné podotknúť že miestna spoločnosť je veľmi pohostinná a že tunajšie ceny služieb sú porovnateľné zo službami v našej vlasti. Veľké zázemie tu má ak početná skupina remeselníkov. Na predmestiach sa vyskytujú hlavne remeselníci, ktorí k svojmu remeslu potrebujú veľké dielne. Takisto som objavil aj pomerne rozsiahlu sieť rybárov združených v rybárskej gilde ktorí zásobujú mesto a jeho okolie dostatkom rýb každý deň. Nie len sladkovodné ryby sa tu však dajú nájsť. Blízkosť mora na juhu až juhovýchode poskytuje oveľa pestrejšie možnosti.

Po úvodných skúsenostiach som sa rozhodol konečne vstúpiť do mesta. Vstup cez najväčšiu bránu mesta, ktorá je miestnymi takisto prezývaná ako mramorová brána bol pomerne silným zážitkom. Okrem tejto brány má mesto ešte 4 menšie. Prechodom cez túto bránu som sa však ocitol priamo na miestnom trhu. Potešilo ma že tu brali regulérne platidlá a nie len drahé kamene. To je však spôsobené obchodným spojením vedúcim na sever tzv. textilnou cestou ktorá sa ďalej napája na rôzne iné obchodné trate ktoré koniec koncov vedú aj do našej ríše.

Trh poskytoval množstvo tunajších tovarov ale aj pomerne veľký počet tých, ktoré boli dovezené zo severu. Predajcovia tu mali buď svoje stále obchody a stánky alebo sem len prišli z blízkeho aj ďalekého okolia aby predali svoje produkty. Tak či onak si mohol nielen obyvateľ mesta vybrať z priam kráľovsky bohatého výberu. Nedalo sa povšimnúť že najväčšie a najviac zdobené obchody mali elfských majiteľov.

Ako som stále viac vchádzal do mesta, otváralo sa predo mnou úplne celé. V strede mesta je umiestnený kráľovský palác dynastie Taj a hneď vedľa neho je akási vilová štvrť, ktorú opäť obývajú z prevažnej časti bohatý elfovia. Celkovo elfovia tvoria v tomto meste zaujímavú skupinu obyvateľstva, pretože aj keď ich je len niečo okolo 500, sú v najváženejšej a najbohatšej vrstve obyvateľstva takmer všetci bez výnimky. Jeden by povedal že tu majú roztiahnutú sieť nástrah, ktorá im prináša zisk, nechcem však ďalej polemizovať, pretože sa mi počas mojej návštevy nepodarilo hlbšie preniknúť do tejto problematiky.

Kráľovský palác je vybudovaný z ružovej žuly ako hradby ale časti interiéru sú zdobené aj ružovým mramorom. Kamene ružovej farby sú tu celkovo veľmi obľúbené, je to však spôsobené aj tým že v blízkosti mesta nie sú iné lomy, než tie prímorské. Palác samotný pozostáva z jednej hlavnej veže a niekoľkých väčších alebo menších vežičiek. Dynastia Taj vládne mestu už takmer 400 rokov. Mesto samotné je omnoho staršie ako som sa dočítal v mestskej knižnici ale pred dávnymi vekmi bolo zničené. Pôvodné mesto bolo vystavané elfskými národmi a ľudia ho neskôr len vybudovali na jeho základoch. Niektoré časti pôvodného mesta sú ale stále takmer neporušené a ležia v hlbinách. V meste sa takisto nachádza aj park, ktorý oplýva množstvom neobyčajných stromov a rastlín. Takisto tu je ešte jedno námestie a to priamo pred kráľovským palácom, je dláždené ako inak ružovými kameňmi a v strede stojí socha prvého vládcu dynastie Taj, a to Taj Kuniho.

PMal som štastie a podarilo sa mi získať audienciu u miestneho vladára Taj Nonara, je už 11. nástupníkom svojho rodu a krajine vládne už ôsmy rok. Ako vyslanec z ďaleka som dostal dokonca prednostnú audienciu čo ma veľmi potešilo. Taj Nonar sa ukázal ako skúsený vládca a viedli sme spolu plodný dialóg. Zaujímala ho naša ríša asi tak ako mňa zaujímala tá ich. Z podstatnejších informácií opäť uvádzam len základné kartografické údaje. Kráľovské mesto Bin´tangoj má približne 48 tisíc obyvateľov z čoho do 2 tisíc tvoria elfovia a do 2 tisíc orkovia. Iné rasy ako trpaslíci alebo hobiti sú len zriedkavou záležitosťou a netvoria pôvodnú vrstvu obyvateľstva. Krajina samotná je riadená jedným panovníkom bez ďalších poradných orgánov. Osobne ma zaujímalo kde sú tí orkovia, nikde som totiž žiadneho nenašiel. Opäť som sa ale po čase dozvedel od miestnych že orkovia sa zdržujú hlavne pri hraniciach a že v hlavnom meste ich nájdem iba v gilde bojovníkov alebo v niektorých dielňach.

AGildy a združenia sú kapitola sama o sebe. Takýchto spolkov nájdete v meste ako maku a dalo by sa o nich písať mnoho zvitkov. Takmer každá inštitúcia tu má svoju dlhoročnú tradíciu. Celkovo tu ale hlavné miesto zastáva gilda bojovníkov a gilda mágov. Iné gildy a združenia a to buď remeselníckeho alebo iného charakteru sú celkovo menej významné a pre bežného pútnika i nezaujímavé. Osobité postavenie v meste má i verejná univerzita. Mesto samotné má dosť otvorený prístup k učeniu, univerzita je dotovaná z kráľovskej pokladnice a môže na nej študovať každý kto chce a má potrebné predpoklady. Štúdium sa zaoberá mnohými smermi od dejín po mágiu a miestny personál sa zdal byť vysoko kvalifikovaný. Absolventov si väčšinou rozoberú tunajšie gildy, mágovia všetkých druhov a alchymisti putujú väčšinou priamo do gildy, bojovníci tiež a historikov, taktikov a iných si berie kráľovský dvor. Okrem iného si špeciálne prípady občas vyberie i tu veľmi známy a obľúbený rád Draka.

Rád Draka je opäť jednou špecialitou mesta. Je to spolok občanov krajiny ktorí zasvätili svoj život cti a jej ochrane. Česť je tu považovaná za akési nehmotné božstvo. Rád Draka by sa dal preto prirovnať k paladinom v našich končinách. Súvisí to hlavne z mentalitou tunajšieho obyvateľstva, do ktorej som síce dokonale neprenikol, ale dovolím si tvrdiť že pre nich pojmy dobro a zlo nemajú až taký význam ako česť a zbabelosť. Určite by som nedal ruku do ohňa za to, že obchodníci v meste nie sú zlí (ba to i mnohokrát dokazovali rôznymi malichernosťami) ale každý jeden z nich má istú mieru sebauznania, tak ako aj rešpektu voči ostatným. Takisto je tu urážka na cti pojem, ktorý môže ľahko viesť k súbojom. Rád Draka tomu všetkému nasadzuje korunu. Členovia sú ochrancami cností a ideálov krajiny. Pre ich lojalitu sú často využívaný aj samotným panovníkom.

Ak by som mal mestu vytknúť niektorú vlastnosť tak by to bola asi táto bizarnosť a na mňa až prílišná snaha zachovať si česť, ale kto vie, počas mojej prítomnosti sa v meste udialo mnoho zvláštnych vecí.

Kráľovské mesto Bin´tangoj je zvláštne ale fascinujúce. Súžitie niekoľkých rás je tu umožnené len vďaka vzájomnému rešpektu. Mesto nie je úplne svetlé a je tu mnoho tých, ktorým dobro nič nehovorí. Dokonca som sa dočítal o občasných prípadoch vampirizmu v neďalekých lesoch. Na druhú stranu je tu prekvitajúci obchod a množstvo učencov a bojovníkov.

Tak pomaly opúšťam i tento kraj. Vydávam sa na sever po textilnej ceste a dúfam že čoskoro dorazím do ďalších krajín, ktoré vám budem môcť opísať. Zanechávam za sebou krajinu ktorá ma nadchla pre svoju zvláštnosť a dúfam že sa sem ešte niekedy vrátim.

Hamrokanth, pútnik a kartografický vyslanec Chlimudskej ríše