Sedalenská rebelia

Roku 260 po Veľkom more dosiahol Radovan, vojvoda Divenilský, od Inštitútu Čiernej Mágie povolenie na vedenie otvorenej rebelie voči Chlimudskej ríši. Pred verejnosťou vystupoval ako ľudomil, ktorý chce chudákov oslobodiť od tyranie kráľa. Ľudia z vyšších kruhov však dobre vedeli, odkiaľ tento nápad pochádzal. A Mesačný Sokol sa v duchu smial, akí sú ľudia neskutočne manipulovateľní.

Kráľ Jiergul, teraz už mocný vladár zvierajúci krajinu tak, ako jeho otec, vydal okamžité nariadenie. Kráľovské vojská dostali príkaz priviesť dve rebelujúce mestá v oblasti Sedalen, Divenil a Netisaren, späť pod kontrolu kráľovskej krvi. Bolo začaté krátke obliehanie Divenilu. Avšak o pol roka neskôr velenie nezvládlo situáciu pri obsadzovaní mesta a to bolo kompletne vypálené. Všetci obyvatelia boli pozabíjaní. Vlastne, iba všetci nemajetní obyvateli. Tí, ktorí nejaký ten majetok a moc mali, už boli dávno pred dobytím v Netisarene. A táto osada sa pripravovala na obranu. Postup kráľovského vojska však bol rýchlo zastavený. Do Chlimudskej ríše znovu začali prúdiť húfy nomádov, využívajúc problémy krajiny vo svoj prospech. Hlavný voj chlimudov bol povolaný späť do ríše. Zvyšok sa mal vrátiť po zabezpečení území Sedalenu, kontrolovaných korunou. Nevrátil sa ani jeden vojak. Jednoducho po nich zľahla zem. A nič, okrem Sokolovho veselého úsmevu, nenaznačovalo, kam sa podeli.

A tak sa rebelia udržala. Hneď ako to bolo možné, vyhlásil sa Radovan za kráľa Radovana I., vládcu Sedalenského kráľovstva. Krátko nato však zomrel. Jeho koruna bola podľa zákona dedičná po meči, a tak sa roku 265 vlády ujal jeho syn, Radovan II. Počas svojej takmer dvadsaťročnej vlády stihol v spolupráci s Inštitútom kompletne zreformovať krajinu, ktorá sa stala rajom pre kupcov. Podporoval obchod, staval cesty a zabezpečil, že Sedalen sa ocitol na križovatke dvoch významných obchodných ciest. Prvou bola železná cesta, ktorou sa prevážali veľké množstvá rúd a kovov medzi ľudskými a trpasličími národmi. Mierila z východu na západ. A druhá cesta, vedúca priamo na sever, spájala Sedalenské kráľovstvo s novovznikajúcimi ríšami usádzajúcich sa kočovníkov. Napriek tomu, že Chlimudská ríša sa doteraz otriasala pod náporom nomádov, Sedalen žil v bezpečí a v pokoji, ktorý mu zabezpečovala obchodná hegemónia nad ďalekým okolím.

Radovan III. nastúpil na trón potom, čo jeho otec zomrel na neznámu chorobu. Boli síce hlasy, ktoré tvrdili, že bol bohapusto zavraždený, ale tie čoskoro utíchli. Tento osvietenský vládca dokončil a prehĺbil reformy svojho predchodcu, čím sa zo Sedalenu stalo obchodné centrum regiónu. Taktiež mal narozdiel od svojho otca a deda čisto politickú svatbu, keď si vzal chlimudskú princeznú Faniu. Odvtedy sú obidve krajiny úzko prepojené nielen hospodársky, ale aj politicky. Pomoc Sedalenských vojsk a hlavne diplomatické návšetevy severských kočovníkov docielili to, že útoky na Chlimudskú ríšu ustali.

Avšak Mesačný Sokol zabezpečil ďalšie zabíjanie. V tej dobe sa tešil ešte väčšej úcte ako kedykoľvek predtým a tak si mohol dovoliť razantné kroky. Vyvolával nenávisť medzi národmi a Sedalen bohatol na vývoze zbraní a potravín. Nakoniec sa rozhodol pre útok na samotný Inštitút. Oboznámil kráľa o existencii zámku Tulce, jeho detí, upírov, ktorí dosadení na vysoké posty kontrolujú ľudstvo v mene Inštitútu. A kráľ rozhodol. Po celej krajine boli vyhlasované pogromy a tieto stvorenia boli hromadne vyháňane a zabíjané. V ľudovej povesti sa tvrdí, že v tej dobe dostal mýtický Sanguin tik. Sokol očakával zdrcujúcu reakciu Univerzity, ktorá umožní ďalšie vraždenie a pri troške šťastia aj stratu dôvery voči ľudskej rase. Nič také sa však nestalo, Univerzita na pogrom ani len nereagovala. Len ticho sledovala na hraniciach Sedalenu.

Po prirodzenej smrti Radovana III. nastúpil roku 309 po Veľkom more Radovan IV. Narozdiel od svojho otca bol ochotný rokovať (podriadiť sa) s Inštitútom Čiernej Mágie a znova prijal na vysoké posty v štáte deti Tulce. Za túto vernosť ho odmenil sám dekan Univerzity - Arisemal, a to svojím pobytom v Netisarene. Nekromant zabezpečil vyhnanie Mesačného Sokola za jeho konšpirovanie voči Inštitútu Čiernej Mágie. Vláda Radovana IV. však skončila v ten deň, kedy prestal dôverovať Arisemalovi a poslal naň kráľovskú gardu. Týmto dňom sa skončila dominancia Sedalenu nad ostatnými krajinami. Krajina sa doteraz spamätáva zo zničenia všetkých svojích pevností, smrti niekoľkých tisícov obyvateľov hladom, nakazenej pôdy, odchodu trpaslíkov a dočasného priameho protektorátu.