Sedalenská rebelia

Roku 260 po Ve─żkom more dosiahol Radovan, vojvoda Divenilsk├Ż, od In┼ítit├║tu ─îiernej M├ígie povolenie na vedenie otvorenej rebelie vo─Źi Chlimudskej r├ş┼íi. Pred verejnos┼ąou vystupoval ako ─żudomil, ktor├Ż chce chud├íkov oslobodi┼ą od tyranie kr├í─ża. ─Żudia z vy┼í┼í├şch kruhov v┼íak dobre vedeli, odkia─ż tento n├ípad poch├ídzal. A Mesa─Źn├Ż Sokol sa v duchu smial, ak├ş s├║ ─żudia neskuto─Źne manipulovate─żn├ş.

Kr├í─ż Jiergul, teraz u┼ż mocn├Ż vlad├ír zvieraj├║ci krajinu tak, ako jeho otec, vydal okam┼żit├ę nariadenie. Kr├í─żovsk├ę vojsk├í dostali pr├şkaz privies┼ą dve rebeluj├║ce mest├í v oblasti Sedalen, Divenil a Netisaren, sp├Ą┼ą pod kontrolu kr├í─żovskej krvi. Bolo za─Źat├ę kr├ítke obliehanie Divenilu. Av┼íak o pol roka nesk├┤r velenie nezvl├ídlo situ├íciu pri obsadzovan├ş mesta a to bolo kompletne vyp├ílen├ę. V┼íetci obyvatelia boli pozab├şjan├ş. Vlastne, iba v┼íetci nemajetn├ş obyvateli. T├ş, ktor├ş nejak├Ż ten majetok a moc mali, u┼ż boli d├ívno pred dobyt├şm v Netisarene. A t├íto osada sa pripravovala na obranu. Postup kr├í─żovsk├ęho vojska v┼íak bol r├Żchlo zastaven├Ż. Do Chlimudskej r├ş┼íe znovu za─Źali pr├║di┼ą h├║fy nom├ídov, vyu┼ż├şvaj├║c probl├ęmy krajiny vo svoj prospech. Hlavn├Ż voj chlimudov bol povolan├Ż sp├Ą┼ą do r├ş┼íe. Zvy┼íok sa mal vr├íti┼ą po zabezpe─Źen├ş ├║zem├ş Sedalenu, kontrolovan├Żch korunou. Nevr├ítil sa ani jeden vojak. Jednoducho po nich z─żahla zem. A ni─Ź, okrem Sokolovho vesel├ęho ├║smevu, nenazna─Źovalo, kam sa podeli.

A tak sa rebelia udr┼żala. Hne─Ć ako to bolo mo┼żn├ę, vyhl├ísil sa Radovan za kr├í─ża Radovana I., vl├ídcu Sedalensk├ęho kr├í─żovstva. Kr├ítko nato v┼íak zomrel. Jeho koruna bola pod─ża z├íkona dedi─Źn├í po me─Źi, a tak sa roku 265 vl├ídy ujal jeho syn, Radovan II. Po─Źas svojej takmer dvadsa┼ąro─Źnej vl├ídy stihol v spolupr├íci s In┼ítit├║tom kompletne zreformova┼ą krajinu, ktor├í sa stala rajom pre kupcov. Podporoval obchod, staval cesty a zabezpe─Źil, ┼że Sedalen sa ocitol na kri┼żovatke dvoch v├Żznamn├Żch obchodn├Żch ciest. Prvou bola ┼żelezn├í cesta, ktorou sa prev├í┼żali ve─żk├ę mno┼żstv├í r├║d a kovov medzi ─żudsk├Żmi a trpasli─Ź├şmi n├írodmi. Mierila z v├Żchodu na z├ípad. A druh├í cesta, ved├║ca priamo na sever, sp├íjala Sedalensk├ę kr├í─żovstvo s novovznikaj├║cimi r├ş┼íami us├ídzaj├║cich sa ko─Źovn├şkov. Napriek tomu, ┼że Chlimudsk├í r├ş┼ía sa doteraz otriasala pod n├íporom nom├ídov, Sedalen ┼żil v bezpe─Ź├ş a v pokoji, ktor├Ż mu zabezpe─Źovala obchodn├í hegem├│nia nad ─Ćalek├Żm okol├şm.

Radovan III. nast├║pil na tr├│n potom, ─Źo jeho otec zomrel na nezn├ímu chorobu. Boli s├şce hlasy, ktor├ę tvrdili, ┼że bol bohapusto zavra┼żden├Ż, ale tie ─Źoskoro ut├şchli. Tento osvietensk├Ż vl├ídca dokon─Źil a preh─║bil reformy svojho predchodcu, ─Ź├şm sa zo Sedalenu stalo obchodn├ę centrum regi├│nu. Taktie┼ż mal narozdiel od svojho otca a deda ─Źisto politick├║ svatbu, ke─Ć si vzal chlimudsk├║ princezn├║ Faniu. Odvtedy s├║ obidve krajiny ├║zko prepojen├ę nielen hospod├írsky, ale aj politicky. Pomoc Sedalensk├Żch vojsk a hlavne diplomatick├ę n├ív┼íetevy seversk├Żch ko─Źovn├şkov docielili to, ┼że ├║toky na Chlimudsk├║ r├ş┼íu ustali.

Av┼íak Mesa─Źn├Ż Sokol zabezpe─Źil ─Ćal┼íie zab├şjanie. V tej dobe sa te┼íil e┼íte v├Ą─Ź┼íej ├║cte ako kedyko─żvek predt├Żm a tak si mohol dovoli┼ą razantn├ę kroky. Vyvol├íval nen├ívis┼ą medzi n├írodmi a Sedalen bohatol na v├Żvoze zbran├ş a potrav├şn. Nakoniec sa rozhodol pre ├║tok na samotn├Ż In┼ítit├║t. Obozn├ímil kr├í─ża o existencii z├ímku Tulce, jeho det├ş, up├şrov, ktor├ş dosaden├ş na vysok├ę posty kontroluj├║ ─żudstvo v mene In┼ítit├║tu. A kr├í─ż rozhodol. Po celej krajine boli vyhlasovan├ę pogromy a tieto stvorenia boli hromadne vyh├í┼łane a zab├şjan├ę. V ─żudovej povesti sa tvrd├ş, ┼że v tej dobe dostal m├Żtick├Ż Sanguin tik. Sokol o─Źak├íval zdrcuj├║cu reakciu Univerzity, ktor├í umo┼żn├ş ─Ćal┼íie vra┼żdenie a pri tro┼íke ┼í┼ąastia aj stratu d├┤very vo─Źi ─żudskej rase. Ni─Ź tak├ę sa v┼íak nestalo, Univerzita na pogrom ani len nereagovala. Len ticho sledovala na hraniciach Sedalenu.

Po prirodzenej smrti Radovana III. nast├║pil roku 309 po Ve─żkom more Radovan IV. Narozdiel od svojho otca bol ochotn├Ż rokova┼ą (podriadi┼ą sa) s In┼ítit├║tom ─îiernej M├ígie a znova prijal na vysok├ę posty v ┼ít├íte deti Tulce. Za t├║to vernos┼ą ho odmenil s├ím dekan Univerzity - Arisemal, a to svoj├şm pobytom v Netisarene. Nekromant zabezpe─Źil vyhnanie Mesa─Źn├ęho Sokola za jeho kon┼ípirovanie vo─Źi In┼ítit├║tu ─îiernej M├ígie. Vl├ída Radovana IV. v┼íak skon─Źila v ten de┼ł, kedy prestal d├┤verova┼ą Arisemalovi a poslal na┼ł kr├í─żovsk├║ gardu. T├Żmto d┼łom sa skon─Źila dominancia Sedalenu nad ostatn├Żmi krajinami. Krajina sa doteraz spam├Ąt├íva zo zni─Źenia v┼íetk├Żch svoj├şch pevnost├ş, smrti nieko─żk├Żch tis├şcov obyvate─żov hladom, nakazenej p├┤dy, odchodu trpasl├şkov a do─Źasn├ęho priameho protektor├ítu.