Vznik Chlimudskej ríše

200 rokov po Veľkom more, ktorý takmer vyhubil orčiu rasu, bolo založené prvé kráľovstvo ľudí. Príslušníci tejto rasy vtedy žili prevažne nomádskym spôsobom života. Prvé povolenie na vznik kráľovstva dostal národ chlimudov, kočujúci v tesnej blízkosti Univerzity. Za pomoci Inštitútu Čiernej Mágie bolo vystavané kamenné sídlo - Grinburg, ktoré sa stalo hlavným mestom krajiny a vzorom pre budovanie budúcich pevností Chlimudskej ríše. Vlády sa ujal bývalý náčelník Jiergan. Bol to človek ochotný veľmi úzko spolupracovať s Inštitútom, čím si zabezpečil dlhé a pokojné vládnutie. Do krajiny prúdili húfy prisťahovalcov túžiacich po vymoženostiach novovzniknutej civilizácie, obchodníci túžiaci po väčšom bohatstve, ako aj tí, čo túžili po moci. Chlimudská ríša všetky tieto túžby naplňovala. Jedinú, ktorú naplniť tvrdohlavo odmietala, bola túžba všade na okolí žijúcich nomádov vládnuť tomuto bohatému kraju. Jednotlivé nájazdy kočovných národov sa trieštili o kamenné pevnosti a učenosť poskytnutú Univerzitou. Na sklonku svojho života Jiergan však vedel, že zlatý vek nepotrvá večne a preto podpísal spojenectvo s trpaslíkmi, žijúcimi uprostred ríše, v kraji nazývanom Sedalen. Zomrel v lete roku 251 po Veľkom more.

Jiergan ochraňoval krajinu tvrdo, ale po jeho smrti sa veci zmenili. Na trón nastúpil jeho sotva štrnásťročný syn Jiergul, mladík bez panovníckych a vojenských skúseností a bez autority. Vo svetle týchto udalostí sa okolité kmene dokázali veľmi rýchlo spojiť a na jar roku 252 zahájiť vpád. Krajinu doslova zaplavili nepriatelia. Bol obliehaný Grinburg aj Divenil, dve najväčšie sídla ríše. Z hôr Sedalenu však nečakane vyrazili légie trpasličích ťažkoodencov, presekávajúc sa od jedného kmeňa k druhému za cenu veľkých strát. To umožnilo chlimudom znovupozbierať sily a začiatkom leta bol Divenil znovu v bezpečí. V tom čase do tejto pevnosti pricestoval jediný elf. Vojvodovi Radovanovi, ktorý vládol tejto oblasti, sa predstavil ako Mesačný Sokol. Bol okamžite prijatý a rady, týkajúce sa oslobodenia tejto krajiny boli plnené bez výhrad. Niekoľkostoročné vojenské skúsenosti tohto veterána boli príliš cenné, než aby sa nimi mrhalo. To, prečo Sokol pomáhal jednému kmeňu proti iným, sa zdalo záhadou, keďže nikdy nepohrdol príležitosťou označiť ľudskú rasu za dekadentnú, otročiacu Inštitútu, voči ktorému tiež nemal najlepšie názory. Pri jednej večeri však vojvodovi prezradil, že jeho motívom je smrť čo najväčšieho množstva ľudí. Po tomto výroku síce musela byť pre všeobecné pobúrenie večera zrušená, ale cennosť jeho skúseností tým neklesla...

Na jeseň toho istého roku čelil hlavný voj kočovníkov spojeným silám trpaslíkov a chlimudov pri Sedalenskom brode. Napriek tomuto spojenectvu ich státisícové armády nomádov niekoľkodesaťnásobne prevyšovali čo do počtu. Trpasličí ťažkoodenci zaujali pozície pred ľuďmi tvoriac prvú líniu. Za nimi sa zoraďovali šíky chlimudských vojakov a jazdcov, teraz už s novou výzbrojou podľa rád Mesačného Sokola. Vojaci mali namiesto šablí niekoľkometrové kopije a tí v strede šíkov niesli kuše. Jazda bola okrem dlhých kopií vyzbrojená aj stredne dlhým mečom, prikovaným reťazou ku brneniu a veľkým štítom. A za vojakmi stáli trebuchety podľa elfského vzoru. Príslušníci Chlimudskej armády nenechali kočovníkom čas na prípravu a odpálili prvú zápalnú strelu rovno medzi nepriateľov. Zaznel výbuch a splašili sa kone. Ako lavína sa neočakávane začal útok nomádov. Nasledovali ďalšie a ďalšie strely, páliac všetko naokolo. Tí, čo prežili, mohli byť radi, ak sa udržali na koni. Avšak napriek tomu sa záplava tiel rýchlo blížila. A ríšski vojaci sa ani nepohli. Zrazu sa na bojisku prepadla dlhá čiara krížom cez pole. Kone do nej nabiehali a jazdci si lámali väzy. ´A ježkovia dnes poslúžili výnimočne dobre,´ pomyslel si Mesačný Sokol pri pohľade na zmrzačené telá koní, ktoré nabehli na šikmo do zeme nabité koly. Prví jazdci dobiehali šialeným tempom do zovretej formácie trpaslíkov. Tí sa však nenachali zahanbiť a keď už nedočiahli na jazdca, odniesol si to aspoň kôň. A následne dotyčný jazdec. V momente dorazila hlavná vlna nájazdníkov zaplavujúc ostrovčeky trpaslíkov. Napriek početnej prevahe mali ťažké problémy dostať sa šabľami a krátkymi lukmi na telo naježenému radu kopií, ťažkým štítom a plátovým brneniam. A vtom sa pohla prvá rada chlimudov. Krok za krokom postupovali držiac rad kopií pred sebou ako ochranu pred jazdou. Ak sa aj niektorý z kočovníkov dostal príliš blízko, dostal zásah od jednej z kuší. Boj pomaly ustával, prvotná zúrivosť nomádov sa premenila na rozvážne a rýchle útoky. Keď to Mesačný Sokol uvidel, pokynul vojvodovi a ten dal rozkaz. Cez bojisko zaznel pokyn. Všetky šíky sa zhŕkli ku sebe a vytvorili voľný priestor. A vtom sa pohla obrnená jazda. Rozháňala každého, kto sa im postavil do cesty. Nomádi nenašli žiaden efektívny spôsob, ako zabiť niektorého zo železných pánov a tak bola čoskoro ich slávna armáda v troskách, aj keď v krvi by bolo výstižnejšie.

Niektorým sa podarilo utiecť a podať zvesť o tejto bitke ďalej, čim si Chlimudská ríša rýchlo získala slávu a stala sa symbolom. Mesačný Sokol bol vymenovaný na hlavného radcu vojvodu Radovana...