Sama neviem, ako som prišla na myšlienku začať si viesť denník. Doteraz som to nikdy nepotrebovala. Ale doteraz som nikdy neviedla kráľovstvo. Môj milovaný braček je totiž na nejakej dôležitej ceste a Džadina sa doma neukázala už hodný čas. Takže všetko ostáva na mne. Už sa musím ponáhľať. Statoční hrdinovia, ktorí odpovedali na naše volanie o pomoc, už dorazili. Musím im vysvetliť všetko, čo potrebujú vedieť.

Tí hlupáci! Tí takzvaní hrdinovia nie sú nič iné len skupina úboho vyzbrojených žoldnierov, zvlášť tí, čo si hovoria paladini. Dúfam, že aspoň pochopili, čo sa od nich očakáva. Ale pochybujem. Mnohí z nich vyzerajú mať pochybný pôvod bez akejkoľvek šľachtickej krvi. Ani sa nečudujem, že je naša krajina ohrozená. S dobrodruhmi ako títo si hravo poradí každé zlo. Moja nádej začína umierať. Asi si vyjdem na prechádzku do okolitých lesov. Aj tak ma tu nepotrebujú. O všetko sa stará Tordhan. Je síce úlisný a klzký ako had, ale je to aspoň niečo.

Môj život sa zmenil. Všetko sa zmenilo a ja som konečne pochopila. Celý život som žila vo svetle, ktoré bolo tmou a stála som na zlej strane. Teraz som dcérou temnôt a páči sa mi ten pocit. Konečne žijem. Ó, ako len môžu nazývať upírov nemŕtvymi! Nikdy som sa necítila viac živá ako teraz, keď patrím k nim.

Aby som vysvetlila, na mojej prechádzke som bola prepadnutá. Boli to upíri. Nezabili ma, to nie. Naopak, zachránili mi život. Urobili ma totiž jednou z nich. Ten pocit, ako mi v žilách začal prúdiť nesmrteľný život, bol neopísateľný. Už sa nevrátim do sveta ľudí. A ak, tak len na lov.

Väčšinu dňa som strávila v úkryte. Pozorovala som pátracie skupiny a získavala silu. Dnes v noci ešte nie. Som stále slabá, ako každý po premene. Ale zajtra…

Toto sú pravdepodobne moje posledné slová a budú si ich odovzdávať celé generácie, lebo v nich je určené, čo sa stane a čo k tomu viedlo.

V noci som sa vydala na lov a bola som úspešná. Stačilo pár milých slov a úsmev. Ten hlupák nemal šancu. Pravdepodobne ho zabijú, lebo je nakazený. Asi netušia, že v prvých hodinách sa dá ešte premena zastaviť. Je mojím šťastím, že to nevedia.

Po čase sa vydala z tábora malá skupinka paladinov, aby urobila koniec môjmu vyčíňaniu. Pchá! Noc je mojím plášťom, mojou matkou. A oni sú votrelci. Na mojom území. Lov sa ešte len rozbehol. A ako ma len pobavil! Jeden z tých úbožiakov, čo sa volal ako môj pes, Leeloo, alebo tak podobne, sa oddelil od skupinky. Išiel za hlukom, ktorý som náročky spôsobila. Keď som sa vynorila v svetle jeho pochodne a výhražne zvolala, jeho tvárou prebehol des a otočil sa na útek. Hrdina! Pohrávala by som sa s nimi ešte dlho, aj celú noc, odchytávala ich ako kurence, desila, rozsievala hrôzu. Ale niečo vo mne ma zastavilo a ukázalo mi, že to je úloha iných. Ja som posol budúcich udalostí, mojím poslaním je spustiť koleso udalostí, tak ako kamienok v horách spôsobí lavínu, ktorá pochová všetko živé. Nechala som sa zajať.

Do tábora ma chceli voviesť ako pokornú korisť. Ale to nikdy! Prinútila som ich skloniť meče a vošla som sama, hrdá ako kráľovná, s hlavou vztýčenou a ich som mala v pätách ako ťažné zvieratá, ktoré sú dobré len na nosenie nákladov a nikdy nekráčajú v prvých radoch. To je napokon ich úloha. Sú to len hovoriace nástroje. Nič viac.

V tábore ma podrobili súdu. Jediný svedok, ktorého mali, sa dal zastrašiť púhym pohľadom. Moje argumenty boli presvedčivejšie ako ich a boli by ma museli pustiť. Ale to nebola moja úloha. Preto som predstierala, že ich trik s krvou, ktorú získali od Tordhana, zabral. Skutočne nemajú mozgy. Každý vie, že Tordhanovu krv by nepil ani ten najzúfalejší upír. Je totiž príliš skazená, pokrytecká a odporná. Tak ako Tordhan sám. Mimochodom, konečne som urobila niečo, po čom som vždy túžila. Udrela som Tordhana. Odvážil sa ma dotknúť. Pohŕdam ním. Pohŕdam nimi všetkými. Ich vodcu som dokonca opľula. Mierila som na tvár, ale uvedomila som si, že nesmiem poškvrniť svoje sliny dotykom s jeho kožou a tak som trafila brnenie.

Ostávalo už len vyniesť rozsudok. Prebodli mi srdce kolom a odrezali hlavu. Potom ma uložili do hrobky. Zabudli však, že na moje zničenie treba ešte vykonať obrady. Už prichádzajú, ale dalo mi to čas zaznamenať udalosti pravdivo a ako sa stali. Všetci, čo sa podieľali na mojom zničení, trpko oľutujú.

Príde pomsta a bude nosiť moju tvár, aby zasiala hrôzu do zbabelých sŕdc mojich vrahov, Vládkyňa Zeleného drahokamu uvrhne do prachu paladinskú háveď, meče sa sfarbia nefritovou krvou a ja sa budem smiať. Pretože to povedie k pádu svetla a nastoleniu vlády tmy. A ja budem ospevovaná ako tá, čo sa o to pričinila. Mirime, tá čo padla, aby temnota povstala.

To je všetko, čo sa našlo pri tele zosnulej upírky. Jej sestra Džadina sa okamžite po týchto udalostiach vrátila domov a pripravila slávnostný pohreb. Ako povedala: "Upírka alebo nie, bola to moja sestra a ja dostanem tých, čo spôsobili jej smrť, aj keby ma to malo zabiť."