Vznik drowov II.

"...často som uvažoval o zmysle bojov v rámci jednej rasy. Mnohí tvrdia, že akýkoľvek konflikt, v ktorom dochádza k prelievaniu krvi svojich pobratimov, je zbytočné mrhani životmi a skracovanie času, ktorý ešte danej rase ostáva. Iní sú toho názoru, že tieto boje prinesú svetlejší zajtrajšok, a iba rasa, ktorá sa vysporiadala s problémami vnútri, má šancu vysporiadať sa s vonkajšími problémami. Musím sa priznať, že prvý z názorov je mi omnoho bližší. A je mi veľmi ľúto, že to dospelo až sem, keď samotní príslušníci národa predstavujú vonkajšie nebezpečie kvôli svojej slepote. Sloboda národa predstavuje jeho život a život národa je prednejší ako žitie jednotlivcov. Ale je mi veľmi ľúto, že to dospelo až sem..."

Na krasburských hradbách bolo nezvyčajne rušno. Ozbrojenci behali všetkými smermi, lukostrelci zaujímali pozície, pripravovala sa smola a robila sa rýchla inventúra zbraní, streliva, potravín a vody. Vrchovato naplnené vozy z okolitých osád šialeným tempom prechádzali po sústave mostov ku bráne. Vrcholili prípravy na obranu pevnosti. Hlavný voj nepriateľov bol už len niekoľko míľ na sever. Uprostred tohoto chaosu stála dvojica elfov snažiaca sa prekričať všadeprítomný hluk.

"…a rovnako môže nastať problém s potravinami! Máme ich dosť na rok dopredu, samozrejme, ak sa bude šetriť, pán kráľ, ale môže sa niečo stať…"

Chvíľu sa zdalo, že Adapterhon, už tri mesiace kráľ, pochybuje. Rýchlo sa však ovládol a rozkázal tak rozhodne, ako to robil už od korunovácie: "To budem riešiť, keď sa to stane, Krezdon! Teraz máme iné problémy! Ako sme na tom s obyvateľstvom?"

Veliteľ Krezdon ukázal na zástupy vozov a utečencov. "Je to biedne, Vaše veličenstvo, bohužiaľ. Onedlho budeme musieť zdvihnúť most, rebeli sú tu čochvíľa. A väčšina z našich si bude musieť poradiť sama. Môžu sa skúsiť skryť v lesoch..."

"Čo vraví rozviedka?"

"Viete," poškrabal sa vojak po brade, "totiž väčšina zvedov proste zmizla. Vyparila sa!" Keď však videl veľmi nespokojný výraz na kráľovej tvári, rýchlo dodal: "Ale došlo niekoľko hrubých informácií. Je ich síce desať tisíc, ale väčšina je slabo ozbrojená zberba. Jadro tvorí dvanásť stoviek hrozhonskej ťažkej jazdy. Hlásení sú aj branburskí ťažkoodenci, síce vojvoda to tvrdo poprel. Z velegradu sa k nim chcela pridať zvedmi hlásená kolóna o sile sto mužov, avšak vlákali sme ju do pasce a podarilo sa ulúpiť väčšinu nákladu. Asi tri trebuchety unikli..."

"A pred nimi nás dokážete ochrániť, všakže?" "Spoľahnite sa, Vaša výsosť!"

Na Adapterhonovej tvári sa objavil spokojný úsmev. "Tak nech len prídu, bastardi..." povedal ticho...

************

Ešte pred svitaním zaznel roh a vojaci sa rozhýbali. Boli rozdeľované šípy velegradským lukostrelcom. Rytieri z Hrozhonu sa hlasno zabávali, blížiaci sa boj videli optimisticky rovnako ako branburskí vojaci. Pri tábore postavené trebuchety boli kalibrované. Celý tábor žil v radostnom očakávaní boja a ešte radostnejšom vyčkávaní na plienenie po ňom. Jediný, kto nezdieľal náladu vojska, bol Delian. Smutne hľadel na pripravujúcich sa bojovníkov.

"Delian," oslovila ho v tieňoch skrytá postava. Podľa hlasu to bol Hasatherin. "Áno?" ozval sa študent. "Potrebuješ niečo?"

"Sme pripravení, môžme vyraziť?" "Zaručíš mi, že to bude bez zbytočného krviprelievania?"

"Zabijeme len tých, ktorých zabiť musíme," hovoril elf nevzrušene, "nič viac, nič menej..."

"Dobre, tak choďte" povzdychol si bakalár...

************

Na poludnie bolo v Krasburgu teplo. Obrancovia boli v plnej pohotovosti, strelci kontrolovali hroty, katapulty čakali na vhodnú príležitosť, varila sa smola. A tí, ktorí nemali nič na práci, mohli iba so strachom sledovať postupujúce a do šírky sa rozrastajúce vojsko. To zaujalo pozície a zastalo. Mrazivé ticho. Srdcia vojakov bili ako na poplach. A potom to začalo. Od nepriateľov prilietla skala, zahryzla sa do tiel zasiahnutých smoliarov a keď dopadla, zanechala širokú puklinu. A po nej ďalšia a ďalšia. Katapulty na hradbách odpovedali a vyhĺbili niekoľko krvavých čiar do zoradených línií. Zaznel povel, peší rebeli sa chopili obrích rebríkov a vyrazili klusom vpred. Kráľovským lukostrelcom sa to príliš nepozdávalo a snažili sa čo najdôraznejšie presvedčiť vojakov pod hradbami o ich názore na túto problematiku. Pole pod pevnosťou sa menilo na krvavú bažinu...

************

Po chladných múroch sa šplhal muž. Pomaly sa dostal až k prvým zamrežovaným oknám, spustil dolu lano. Bez akéhokoľvek zvuku sa za ním vyšplhal ďalší. Vybral z koženého vaku jedno zo zariadení nepostrádateľných pre profesionálneho zveda, či zlodeja. Dal ho ku mreži, stláčal a púšťal páku, pričom čeľuste tejto pomôcky sa čoraz viac zarezávali do železa. Keď sprístupnili okno, vstúpili do miestnosti. Zrejme to bolo ubytovanie pre služobníctvo, bolo to príliš skromné, než aby tam mohol bývať niekto váženejší a taktiež príliš neupratané, než aby mohlo ísť o kasárne. Dvojica sa potichu presunula na chodbu po ktorej pokračovala dlhým schodiskom dolu. Pohybovali sa bez svetla, iba pomocou hmatu a dobre cvičeného zraku. Onedlho sa ozvali rýchlo sa blížiace kroky odspodu. Muži si čupli a presunuli sa na okraje schodiska. Postupne sa k nim blížilo svetlo až zahliadli jeho zdroj - nižšieho elfa nesúceho fakľu. Prešiel popri Hasatherinovi a pokračoval hore. Lenže keď sa dostal na Enbarovu úroveň, spozornel. Tiene pri okraji schodiska nedopadali tak, ako mali. Priblížil sa s ohňom bližšie a vykríkol by, keby mu odhalený elf nezakryl ústa. Hasatherin zatiaľ priskočil a zviazal sluhovi ruky za chrbát. Trvalo to len pár sekúnd a už niesli zviazaného a umlčaného nešťastníka do miest, kde by sa podľa mapy malo nachádzať skladisko. Tam našli príjemný prázdny sud, ktorým zakryli vzpierajúceho sa elfa. Potom pokračovali podľa plánu, až kým nedospeli k veľkej dvojici dverí.

"Tam by mala byť Veľká sieň," snažil sa Hasatherin čítať v tme z mapy. "Kráľ sedáva pri východnom konci stola v strede. Dúfajme, že to teraz nebude ináč. Krezdon, veliteľ vojsk, bude pravdepodobne v pripitom stave, dúfajme, že teraz to ináč nebude. A Monetan," tu sa elf zamračil. "To je predstavený kráľovskej rozviedky. Ten môže robiť problémy, keďže má špeciálny výcvik a robil vyše dvadsať rokov v teréne. Krucinál..."

"Každopádne, musíme ich dostať všetkých a to skôr, ako si to niekto všimne, alebo stihnú dobehnúť stráže," podotkol Enbar. "Nemienim sa nechať zabiť kvoli nejakej blbosti..."

Hasatherin naňho pozrel, ale v tme sa nedalo rozoznať, či to bol súhlasný pohľad.

Služobníctvo zavieralo dvere v domnienke, že ich otvoril prievan. Zúčastnení na nenechali rušiť pri dobrej zábave, ktorá tu kontrastovala s tým, čo sa dialo na hradbách. Dvojica sa zatiaľ plížila pod ochranou anonymity a ochranných zaklínadiel k vyhliadnutým cieľom. Prvá fáza akcie spočívala v odhadnutí stavu obeti, jej schopnosti rozumne uvažovať a efektívne sa brániť. Hýbali sa spolu s davom, zaklínadlami spôsobená ignorácia ostatných osôb bola veľmi užitočná. Byť členom masy bolo teraz to najdôležitejšie. Krezdon nesklamal očakávania, s alkolohol posilnenou gurážou obťažoval mladú čašníčku, na čom sa elfovia v okolí veľmi dobre bavili. Kráľ sa venoval veľkému kusu diviny s neskrývaným záujmom. Iba Monetal, arcišpión, stál v rohu a konverzoval so skupinkou aristokratov. Pri tom stále pozorne sledoval okolie a jeho profesionálnemu záujmu sa nevyhla ani dvojica, ktorej venoval o malú chvíľku dlhší pohľad než ostatným. ´Tak dobre, vospolok,´ pomyslel si, ´aspoň sa pobavíme´. Rozlúčil sa a zmizol v dave. Druhá fáza, ktorej sa v špiónskej terminológii vraví aj vábnička, znamená dostať plánovanú obeť na také miesto, alebo do takého stavu, keď absencia akýchkoľvek životných prejavov nepríde okoliu vôbec divná. Enbar si od čašníčky objednal víno a tá s vďačným pohľadom utekala do kuchyne. Krezdon ju, podľa očakávania a povzbudzovaný hlasným potleskom ostatných pijanov nasledoval. A anonymná postava sa plížila za nimi. Akonáhle sa zavreli dvere, Enbar rýchlym úderom zlomil veliteľovi ohryzok a následne mu zabodol dýku do obličiek. Vojak sa pokúsil zakričať, keď sa mu čepeľ otočila v rane, ale nezmohol sa na nič viac, než na zachrčanie. Jeho telo putovalo do pece. Hasatherin sa zatiaľ krútil okolo kráľa sledovaný na každom kroku Monetalom, ktorý sa v profesionálnych polkruhoch nenápadne približoval. Tretia fáza nastáva, iba keď sa budúcu obeť nepodarí odlákať a tak je nutné ju inhumovať rýchlo, extrémne nenápadne. Okolo kráľa bol frmol, čo vrahovi sťažovalo prácu. ´A k tomu ten arcišpeh,´ pomyslel si Hasatherin. Dúfal, že Enbar sa o ich kolegu už nejako postará. A vtom sa naskytla šanca. Kráľ vstal a tým sa na neho upriamili všetky pohľady. To anonymovi umožnilo priblížiť sa o meter bližšie. A potom ešte... Arcišpión to zbadal, šikovne vytiahol dlhú dýku a vrhol sa vpred. Vrah spanikáril a vrazil nôž kráľovi do zátylku. Hlasno to zachrapčalo. Všeobecné zdesenie paradoxne pomohlo dvojici, aby zmizla. Keď do siene vleteli stráže, odparil sa aj Monetal. Mal veľa práce, nemohol sa zdržiavať s tými tupcami…

V pevnosti vypuknutý chaos vyústil až ku konečnej kapitulácii. Na úsvite sa otvorili brány a obrancovia sklonili zbrane. Hrozhonská ťažká jazda vletela majestátne na nádvorie. Šľachta sa musela pokloniť pred hrubou silou a prisahať vernosť Mesačnému Sokolovi. Dosadená vláda padla a elfský národ uhryzol pazúre Inštitútu, ktoré ho doteraz zvierali.