Vznik drowov

"...môj príbeh začína medzi pochmúrnymi múrmi Univerzity - budovy, ktorú nenávidím čoraz viacej. Tak, ako elfský národ miluje slobodu, nenávidí nadvládu a práve táto inštitúcia nadvládu symbolizuje. Je všeobecne známe, že je podriadená Inštitútu Čiernej Mágie. A je mi veľmi ťažko na srdci, keď vidím, ako môj ľud slepo nasleduje ustráchaných vládcov, ktorí tomuto uzurpátorovi slúžia..."

Delian opúšťal Univerzitu s radosťou. Mohlo to byť kvoli tomu, že pevné múry tejto budovy ho výrazne deprimovali, ale aj kvoli tomu, že mal za sebou úspešných dvanásť rokov bakalárskeho štúdia. Ponáhľal sa, mal pred sebou veľa práce. Po poľnej ceste smeroval do lesa. Tam sa mali stretnúť. Len čo vkročil medzi stromy, cestu mu zastúpil tucet elfov, ktorí nevyzerali na to, že by zbrane nosili iba na okrasu. Mali mnoho pamiatok na rôzne šarvátky a bitky. Jeden z nich mal pásku cez oko a dve hlboké jazvy dodávali jeho tvári skúsený výraz. Vystúpil z hlúčku. "Delian?" spýtal sa stroho. Študent prikývol a bojovník mu pokynul, aby išiel s ním. "Už ťa očakáva..."

Prešli sotva dvesto krokov, keď zahliadli malý tábor. Skupiny vojakov sedeli mlčky pri ohni a ani v najmenšom si nevšímali novopríchodzích. Zjazvený kráčal k najväčšiemu stanu a zastavil sa až keď stál tesne pred ním. Chvíľku váhal a potom vstúpil dnu nasledovaný Delianom. Na pohovke s umelecky vyrezávanými nožičkami sa vyvaľoval nižší elf. Akonáhle zbadal návštevu, vyskočil na nohy. "Á, pán bakalár, ani som nedúfal, že by ste nás ešte poctili svojou návštevou. Myslel som, že ste sa na náš plán vy, ehm, pardón, že ste zmenili názor." Prešiel pohľadom na jednookého elfa: "Dobrá práca, Hasatherin, môžeš ísť..." Zjazvený si ho pohŕdavo premeral a potom rýchlo odišiel.

"Mesačný Sokol," prehovoril Delian, "ako vám vôbec niečo také mohlo napadnúť? Na prípravu tejto akcie bolo využitých mnoho síl a prostriedkov, než aby sa dalo cúvnuť. V Branburgu máme skrytú podporu, Hrozhon je pripravený viesť otvorenú rebeliu, velegradský vojvoda prisľúbil ďalšie zásoby a Krasburg tiež nie je práve najloajálnejší. Rada vojvodov prisľúbila zdržanie prípadných reakcií koruny..."

"Pán bakalár, na Radu vojvodov by som nevsadil ani deravý groš. Je to banda zapredancov, viem o čom hovorím..."

"Iste, pán vojvoda," zamrmlal Delian a dúfal, že to Sokol nezapočul.