4. časť Kroniky - epilóg

Dňa triadvadsiateho po novoluní neskorého leta roku 331 sa stalo skutočnosťou to, o čom občania i neobčania zeme Sedalenskej šepkali už dlho. Ekonomické a hospodárske problémy vzniknúce po ukončení občianskej vojny v krajine vyústili do rezignácie kráľa Radovana V., ktorý, ako sa traduje medzi ľudom pospolitým, predal svoju krajinu za tridsať strieborných miestnemu šľachtickému rodu. Pravda však býva spravidla inde, preto ľudové povedačky o tom, že kráľovi ukradli korunu aj pokladnicu, nebudeme brať na zreteľ. Pravdepodobne došlo, a udalosti neskorších dní na to iba poukazujú, k vydieraniu záujmovými skupinami, pre ktoré sa kráľ Radovan V., panovník slabý a schátralý, stal neprijateľným.

Nechť už bol dôvod akýkoľvek, v tomto čase radostnom ľud sedalenský zvítal svojho nového panovníka Zikmunda I. mohutnými fanfárami na znak nádeje, že tento vládca možno konečne privedie krajinu k dávnemu blahobytu. Panovník si nezmenil meno, na znak toho, že zakladá novú kráľovskú líniu, ktorej politika bude diametrálne odlišná od politiky Radovanovej. Svoj nový prístup k vedeniu ríše panovník nota bene prezentoval v blízkom čase, keď si za svoju ženu a kráľovnú zobral miestnu obchodníčku so zmiešaným tovarom. Pravdepodobne tým prezentoval svoju spriaznenosť k meštianstvu a obchodníckej triede, ako k potenciálnemu zdroju ziskov pre štátnu pokladnicu, čo je asi najlepším riešením vzhľadom na vzrastajúcu moc mesta a obchodnej stanice Kaufburg.

V rámci teórie historického centralizmu sa predpokladá, že práve osoba kráľa Zikmunda I. je a bude príčinou reformných zmien v našom kráľovstve, čoho dôkazom je mimoriadna schopnosť administratívy riešiť pôvodné, či novovzniknuté problémy ríše. Nová vláda sa napríklad veľmi rýchlo vyrovnala s otázkami národnostných menšín, samozrejme, ako inak, cestou pozitívnou pre kráľovstvo, síce o týchto opatreniach je prísne zakázané písať, či udržovať akékoľvek znalosti, preto ospravedlňte moje zlyhanie pamäte, nie som už najmladší.

Nefungujúce polovojenské a vojenské útvary boli preorganizované, ich bývalé vedenie, ktoré sa v obdobiach minulých preukázalo patetickou neschopnosťou, zmizlo bez stopy. Nové vedenie sa priam entuziasticky chopilo svojej práce a povinnosti a vymáhalo v krajine rád a poriadok na každom kroku. Do všeobecného povedomia, ktoré v budúcnosti snáď poslúži ako výstraha pre každého, kto by chcel moci kráľovskej odporovať, sa dostal najmä prípad miestneho hostinca, ktorý, preslávený svojou drzosťou, odmietol na priamu výzvu kráľovského kancelára zaplatiť dane, a preto bol zoštátnený a majiteľovi jeho bolo nasádzaných štyridsať rán bičom. Silu a odvahu preukázali gardy aj pri odrážaní mnohých útokov zo strany národnostných menšín, keď išlo dokonca o život samotného milovaného kráľa.

Udalosti sa však nediali iba okolo kráľa, brali spád v každej jednej časti jeho krajiny. Veľký ochranca a dobrodinec národa, poskytovateľ mnohých zakázok v prospech našej ríše, veľký Shadow potupne zhynul rukou zradcu a zahraničného sabotéra, ktorý nemohol zniesť pohľad na jeho významné činy. Sabotér však bol našťastie úradmi rýchlo dolapený, postavený pred spravodlivý súd a odvisol na šibenici už nasledujúci deň.

Od Temnej veže sa ozývali mohutné hlasy, nie vždy patriace pobožným ľuďom. Z tých zabudnutých zákutí občas vyžarovalo svetlo a dym, jeden čas boli zase celé zahalené v mrakoch, inokedy tam dopadali strašné blesky. Ľud aj vrchnosť krajiny prežívala neopísateľnú úzkosť a strach z toho, že to prekliate miesto, sídlo niekdajšieho Temného pána Arisemala, ktorý túto zem priviedol do nešťastia, znova ožíva.

Noc však vždy skončí a nadíde deň, v ktorý sa spravodlivý a dane platiaci občan kráľovstva nemusí obávať ničoho, pretože náš dobrý a spravodlivý kráľ nad ním bdie.

Drebigh, historik a osudopisec

dielo bolo napísané na zákazku kráľa Zikmunda I.