Epilóg

Smrť Lumitana, vládcu humanoidných bytostí Univerza, spôsobila anarchiu a chaos na domovských svetoch týchto tvorov. Boli vedené mnohé vojny o moc medzi jednotlivými druhmi, ktoré spôsobili vlnu osídľovania nových svetov a hľadania bezpečného útočiska. Kvoli týmto udalostiam sa tridsaťpäť rokov po zničení armády Moci na Edene objavila rasa elfov, takzvaných Vznešených elfov, líšiacich sa od svojich príbuzných častým albinizmom, dlhšími ušnými lalokmi, menšími očami a väčším mozgom (aj keď pitva niektorých mŕtvol to nepotvrdila. K dohadu, že u nich existuje objemnejší mozog sa dospelo kvoli faktu, že táto rasa je technologicky na omnoho vyššej úrovni ako väčšina elfských rás. Lenže to je spôsobené skôr rozdielnym vývojom ako nárastom mozgovej hmoty). Tento príchod znamenal začiatok 2. Veku Edenu. Diví elfovia, žijúci od bitky pri kumulátore v lesoch, ich prijímali len s veľkou nevôľou. Napätie medzi týmito poddruhmi vyústilo do otvoreného konfliktu až o mnoho rokov neskôr. Táto kronika nie je spisovaná kvoli histórii jednotlivých rás, a preto spomeniem iba najvýznamnejšiu bitku, tzv. Bitva Siedmych Ohňov, kde Diví elfovia bránili svoje príbytky a z korún stromov ostreľovali armádu Vznešených. Dobíjanie hlavného mesta trvalo už niekoľko mesiacov a nebol uskutočnený žiadny pokrok. Vtedy sa siedmi velitelia Vznešených elfov rozhodli pre rázny krok. Rozostavili svoje jednotky okolo lesa a ten bol zapálený. Čakali, kým Diví elfovia utečú z lesa, aby ich mohli do doraziť. Avšak z lesa nikto nevyšiel a po jeho kompletom vypálení bolo nájdených iba pár kostier. Útočníci skontrolovali, či niekto neprežil, a potom sa s pocitom víťazstva vrátili domov.

Inštitút Čiernej Mágie sa vyhol zasahovaniu do vecí humanoidov. Podľa rozhodnutia jeho špičiek bol teraz už slobodným bytostiam poskytnutý čas na ukľudnenie pomerov po smrti Lumitana, a až potom mal byť zahájený proces znovuovládnutia týchto národov.

Xzarius bol démonom Khrredilom zahnaný až do stredu Edenu, kde sedí doteraz a pred jeho bránou stráži Pán Démonov, aby nemohol utiecť. Jeho útočisko sa stalo jeho utrpením a Inštitút uznal, že večné väzenie je dostatočný trest za rebeliu.

Kaza sa venoval zakladaniu nových kolektorov, ktoré novopríchodzie národy neskôr nazývali Temné veže. K ich obsluhe dosadzoval svojich učňov, ktorých si vyberal vždy z miestnych druhov. Nakoniec, tesne pred príchodom ľudí a začatím 3. Veku Edenu dorazil k miestu, kde sa zlievali dve nepodstatné rieky a založil tam Univerzitu, miesto, kde sa nádejní adepti učili tajomstvám Čiernej aj Bielej mágie, Elementálnej mágie, Mágie života a smrti (nekromancie) apod. Sám sa stal dekanom tejto univerzity, a to až do doby, keď ho pre neodkladné záležitosti zavolali späť do sídla Inštitútu. Zomrel priamo vo svojom dekanskom kresle. Jeho následovníci našli iba telo vychudnutého dieťaťa. Od tej doby je v Univerzitnom väzení vždy aspoň jeden tvor, aby sa mohol nekromant znovu reinkarnovať na tento svet, keby sa chcel vrátiť. Mnohí síce pochybujú, že by bol taký ohľaduplný, a že by si radšej nevybral niekoho z vedenia Univerzity, v tomto sa však názory líšia. Po Kazovom odchode sa dekanom Univerzity stal Darius, smrteľník a po ňom ďalší človek - Arisemal.

Balthus po uväznení Xzaria v strede Edenu zozbieral dvanásť stoviek elfov a nahnal ich do brán Deviatich Pekiel ako platbu, za ich pomoc pri boji proti Moci. Potom zmizol v pekle sa na Edene sa už neobjavil.

Sanguin sa stiahol do svojho hradu Tulce, odkiaľ riadi svoju sieť panstiev, ktorým vládnu jeho "deti" - alchýmiou upravení tvorovia k jeho obrazu, ovládajúci mágiu krvi. Ich dosadzovaním na strategické miesta sa Sanguin snaží v mene Inštitútu doteraz ovládnuť slobodné rasy na Edene...

*** pri zostavovaní tejto kroniky som pracoval s telepatickými správami od Sedmy, kronikami a tajnými spismi jednotlivých národov (ktoré sme si dovolili na určitý čas "požičať"), výpoveďami svedkov (najmä v ničote uväznených démonov) a s tradíciami v Edene žijúcich národov, ktorých kultúrne a náboženské prvky sa mnohokrát zakladajú na činnosti Inštitútu v minulosti ***

Kron, kronikár Inštitútu Čiernej Mágie