Eden

Zničenie mnohých bášť a kumulátorov Inštitútu Čiernej Mágie, ako aj Moci a spriaznených slobodných národov, znamenalo silné rozkolísanie hlavných prúdov mágie v Univerze. Veľa sa diskutovalo, či táto náhla disharmónia nespôsobí zánik mágie a následné oslabenie všetkých mocností, čo by mohlo mať za následok mier. Našťastie sa nič také nestalo, prúdy sa znovu upokojili a zaujali konštantné trajektórie, ktoré sa však nie vždy zhodovali s trajektóriami pôvodnými. Prúd Draka a Leva sa na krátkom úseku zlial a vytvoril pole veľmi silnej magickej energie. V tejto oblasti sa doteraz nachádza svet známy ako Eden. Názov dostal podľa jeho pôvodného obyvateľstva, ktoré samo seba nazýva félemin. Išlo o zvláštnu formu života, rasu, v ktorej následkom mnohých mutácií neznámeho charakteru zaniklo mužské pohlavie a rozmnožovanie prebieha pravdepodobne nadprirodzenou cestou. Jeho priebeh však nebol nikdy zdokumentovaný. Táto rasa sa už predtým preslávila, keď bola k jej pôvodnému využitiu, ako kurtizány mocných Univerza, objavená aj možnosť jej destilácie, čím je možné získať niektoré veľmi vzácne prvky...

Na Druhom Koncile bolo okrem iného rozhodnuté, aby sa táto planéta osídlila humanoidnými bytosťami (na apelovanie Lumitana) a boli tam vybudované mnohé kumulátory magickej energie. Spojená sila prúdu Draka a Leva mala poskytovať neobmädzené množstvo usmernenej mágie.

Zanedlho bolo uskutočnené prvé osídlenie, obyvateľstvo bolo po vzájomnej konfrontácii názorov odsunuté z vybranej oblasti a na vhodnom mieste bol vystavaný veľký kumulátor mágie, ktorému sa neskôr nesprávne hovorilo Temná Veža (dobudovaním tohto objektu za začal Prvý Vek Edenu). Sám veľký Kaza spolu so Sanguinom dohliadali na výstavbu a správnu kalibráciu. Neskôr si Kaza usídlil priamo v obytných častiach kumulátora, Sanguin si postavil zámok južne. Bola to budova vybavená najmodernejším alchymistickým vybavením a preto bola nazvaná Tulce. Avšak správy o zliatí prúdov sa nevyhli ani Moci a zanedlho prejavila záujem o tento svet až nepríjemne dôrazne. Vojvoda Khrredil, Pán Démonov, vyrazil na čele svojej armády. Obkľúčil Eden a oslaboval ho krátkymi a presne mierenými útokmi. Zatienil kumulátor a odrezal členov Sedmy od bohatého zdroja energie. Avšak Inštitút sa nechcel nechať zlomiť ľahko. Verní démoni a sféry napádali armádu Pána Démonov zo zálohy a snažili sa prebiť k svojim predstaveným. Mocný Kaza rozprestrel okolo sveta Auru Smrti, najsilnejšiu, aká bola doteraz pozorovaná, a pomocou nej vysával životnú silu z každého tvora, ktorý ňou prešiel. Sanguin sa zamkol vo svojej pracovni...

Mnoho vekov by trvala patová situácia, avšak Moc sa rozhodla ukázať všetky svoje možnosti. Uprostred mesta Joiles, hlavného mesta félemin sa náhle zjavil Xzarius a z portálu za ním vyšiel Zherael nasledovaný tuctom planetarov. Mág ohňa spolu s planetarmi zamieril priamo ku kumulátoru, Zherael letel južne - k Sanguinovmu zámku.

Sanguin sedel vo svojej pracovni a mal naponáhlo. Potreboval nájsť ochranu proti démonom obklopujúcim planétu. Zahrieval elixíry, z ktorých jeden mohol byť spásou Inštitútu. Doteraz neexistovala žiadna účinná zbraň proti rebelujúcim zlatým démonom. Vytiahol prvú skúmavku z ohňa kahana a vylial jej obsah na pokusného démona. Ten sa zazmietal v agónii, ale nezdalo sa, že by chcel zomrieť. "Zase nič," pomyslel si alchymista...

...strohé okno pracovne sa rozletelo a v miestnosti zložil krídla Zherael. Vytiahol meč, ktorý v okamihu vzbĺkol, a prehovoril na Sanguina: "Odpusť". Napriahol sa k útoku a sekol. Lenže alchymista nečakal na svoj koniec a napriek fyzikálnym zákonom sa objavil na strope. Vyhol sa ďalšiemu seku plamennou čepeľou a vrhol sa priamo na protivníka. Anjel ho odohnal rýchlou parádou, lenže mág krvi sa zrazu objavil priamo pri jeho nohách. Chytil Zheraela neľudskou silou a povalil ho na zem. A potom sa mu zahryzol do krku. Padlý anjel sa šialene metal a kropil celé laboratórium svojou krvou. Z posledných síl zarazil meč Sanguinovi pod rebrá a čas, ktorý tým získal, využil na útek. "Nech si len ide," pomyslel si alchymista. "Aj tak ho jed, ktorý mu teraz koluje v žilách, čoskoro zahubí..." Aj Zherael to vedel. Celou cestou späť za Xzariom zúfalo plakal.

Sanguin sa s ľútosťou obzeral po svojej krvou zašpinenej pracovni. Anjelov útok spôsobil poškodenie vzácnych ingrediencií a drahých aparátov. Zbežne obzrel aj pokusného démona. Ten ležal na dne nádoby a nejavil žiadne známky života. Alchymista sa jemne pousmial - už vedel, čo ich zachráni...

Pred kumulátorom zastalo trinásť postáv. V obytnej časti sa nesvietilo, to však neznamenalo, že tam nikto nie je. Kazovi prekážalo akékoľvek svetlo silnejšie ako žiara sviečky. Xzarius pristúpil k bráne a hlavicou meča na ňu zabúchal. Nič. Zabúchal znova. Ticho. Skúsil to ešte raz. Brána sa pomaly roztvorila. Keď plamene mága ohňa osvetlili miestnosť, zbadal v rohu sediaceho Kazu s kamenným výrazom na tvári. Bez mihnutia oka zobral o stenu opretú palicu a namieril ňou na Xzaria. Prekvapený mág vyletel z miestnosti pod náporom neviditeľnej sily. Okolostojaci planetari skončili rovnako. Keď mal nekromant dostatok priestoru, vybehol von a prstami začal splietať mágiu do vzorcov. Naňho mierený stĺp ohňa ho minul len o kúsok. Okolo jeho rúk za zhromažďovala sivá hmota, zaplietal do nej ďalšie a ďalšie vzorce a pri tom sa snažil vyhýbať a negovať útoky astrálov. Hmota ho postupne celá zahalila a keď napätie dosiahlo maximum, rozlietla sa po okolí. Akonáhle dopadla na zem, vsiakla do nej a tá začala pukať. Nekromanta začali obklopovať lepkavé vlákna z prstov planetarov a ani jeho mágia nedokázala už dlho vzdorovať Xzariovmu dorážaniu. Vtom sa zem zatriasla, jedine kumulátor stál pevne na svojom mieste, a z puklín vyšla trojka lichov. Na mentálny príkaz ich stvoriteľa začali systematicky, racionálne a bez emócií likvidovať planetarov. Vlákna obopínajúce Kazu nevládne padali na zem, keď astráli zomierali. Avšak mág ohňa povolal živel a z puklín vyrazil žiarivý plameň, ktorý obklopil lichov a hubil ich. Zoschnuté telá sa rozpadali na prach, akonáhle ich prestala ovládať mágia. Jediný z nich sa zachránil, keď si obliekol mŕtveho planetara a chránený jeho telesnou schránkou ušiel. Kaza mu to dovolil. Xzarius s jediným preživším planetarom spútali nekromanta a spaľovaním jeho vnútra sa snažili vymámiť z neho formulu na vstup do vnútorných okruhov kumulátora - jedine tak mohli zrušiť Auru Smrti. Kaza sa pokúsil usmiať a keď mu to ani na tretí pokus nevyšlo, aspoň im poprial pevné zdravie a na truc sa rozhodol zomrieť. Jeho schránka sa scvrkala, až kým im pri nohách neostalo iba telo vychudnutého a zuhoľnateného dieťaťa.

Jedna z félemin vbehla do siene kráľovnej, pokľakla pred vládkyňou a so starosťou v očiach prehovorila: "Kráľovná, astrologičky pozorovali nepriaznivé pohyby súhvezdí, veštia Ti veľké nebezpečie, bojíme sa o Teba!" "Nebojte deti moje," prehovorila kráľovná. "Všetko je v poriadku. Ale aj ja cítim nebezpečie hroziace nášmu národu. Na východe sa objavila nemenná hrôza. Plamenný muž zabíja všetko živé a snaží sa ovládnuť túto zem, zahubiť všetku prírodu a s ňou všetko, čo je nám drahé." Dievča sa roztriaslo strachom: "Čo poručíš, kráľovná?" "Musíme sa postaviť tomuto nebezpečiu, dieťa moje. Choď a povedz to ostatným. Na svitaní vyrazíme." Keď ju félemin opustila, sadla si na zamatom obtiahnutý trón a s chladným výrazom premýšľala.

Akonáhle sa na horizonte objavilo slnko, zástup osedlaných drakov vzlietol a zamieril ku kumulátoru. Xzarius práve sedel pred vchodom a rozmýšľal. Bol zamyslený tak hlboko, že si útočníkov všimol až na poslednú chvíľu. Keď pochopil, čo sa na neho rúti, zanadával tak strašne, ako to dokáže iba ten, kto nejaký čas pobudol v spoločnosti démonov, a vbehol do veže. Brána hneď po zapečatení musela odolávať útoku dračím plameňom. Plazy s félemin na chrbte obkľúčili kumulátor po zemi aj po vzduchu a snažili sa dosiahnuť na Xzaria. Ten sa skrýval za pevnými múrmi a oplácal im dvojnásobne...

...Tulce sa otriasla. Nedaľeko od jej stien sa roztvorila brána Deviatich Pekiel. Po nekonečnom schodisku vystúpil Balthus nasledovaný légiou pekelníkov a Lumitan, za ktorým kráčalo množstvo veľmi znepokojených lesných elfov. Sanguin ich už očakával pred bránou. Trojka sa urýchlene zvítala a vyrazila smerom ku kumulátoru...

...pod letiacou kráľovnou zúril boj. Draci útočili na skrývajúceho sa Xzaria, sami zraňovaní jeho plameňmi. Lietali okolo bránenej veže s desivou zúrivosťou. Jednému z drakov sa podarilo zasiahnuť kumulátor neobvykle silným plameňom. Z veže sa začal valiť hustý dym, ako horeli vnútorné obvody. Vládkyňa félemin sa zamrvila v sedle.

Pán Démonov vznášajúci sa vysoko nad povrchom to cítil - bola prerušená Aura Smrti. Zoradil hordu zlatých démonov do šíkov a zaútočil...

...kumulátor bol obkľúčený. A to nielen drakmi, ale aj pekelnými tvormi a divými elfmi. Xzarius vyjednával, na útek do sfér mu už neostali sily. Sanguin, Balthus a Lumitan spolu s kráľovnou požadovali okamžité rozpustenie Moci, popravu najvyšších veliteľov, potrestanie tretiny členov a absolútne podriadenie rebelujúcich svetov Inštitútu Čiernej Mágie. Na chvíľu prestalo svietiť slnko. Vysoko na oblohe sa zhromažďovali démoni. Pekelníci sa zoskupili okolo svojho pána, elfovia zaujali obranné postavenie a félemin prileteli ku svojej kráľovnej. Sanguin vykríkol: "Páni, potrebujeme krv čistých tvorov. Veľa krvi."

Kráľovná sa pokúsila usmiať, a keď sa jej to ani na tretí pokus nepodarilo, ukázala na svoj národ. Viera félemin v jej lojalitu jej pripadala strašne naivná. S uspokojením pozerala, ako sa Balthusova pekelná horda vrhla na nich, hromadne ich podrezávala a zachytávala ich krv. Lesní elfovia sa pomaly, opatrne sťahovali od ostatných. Vstúpili do lesa a zmizli v ňom. Zlatí démoni na oblohe sa zatiaľ stihli zoradiť a s desivým škrekom vyrazili na útok. V letkách útočili na zvyšok Sedmy a jej zhromaždéné vojská, prinútili ich skrčiť sa, stiahnuť a upadnúť na morálke. Avšak krvavé obety neboli zbytočné a mnohí démoni padali na zem v bolestivých kŕčoch. Verní Inštitútu dorážali posledné félemin a vrhali ich krv proti útočníkom. A uprostred tohto krviprelievania stál Sanguin a spokojne sa usmieval. A vtom ho uvidel - po prašnej ceste putoval ku kumulátoru anjel, príliš zoslabnutý na let. Alchymista si oblizol pery a zrazu sa objavil pri ňom. Zherael nestihol uskočiť a tak mu tesáky rozrazili novozrastenú ranu na krku. Jeho krv tíšila chuť a keď sa Sanguin dostatočne napil, spýtal sa mŕtvolne bledého anjela: "Myslíš, že sa teraz dostaneš do neba?" "Pochybujem," odvetil, prelial slzu a potom zomrel.

Boj medzi démonmi a pekelníkmi bol krvavou záležitosťou, straty na obidvoch stranách boli nevyčísliteľné a boj sa pomaly menil na súboj pánov. Khrredil s runovým mečom ohrozoval tieflinga Balthusa, ktorý sa bránil rýchlymi úskokmi a krátkymi sekmi šable. Lumitan prebehol za démonov chrbát a bodol ho do medzery medzi čiernymi plátmi. Bojiskom otriaslo ohromné zvrešťanie, Khrredil sa rýchlo otočil, čím vytrhol vládcovi meč z ruky a rozčesol mu lebku. Následne ťal vodorovne a rozsekol ho napoly. A potom sa venoval pekelníkovi. S mečom v rukách a v chrbte útočil zúrivejšie ako kedykoľvek predtým. Balthus utržil nepeknú ranu na hrudi a z posledných síl sa snažil odolať Pánovi Démonov. Vtom sa na bojisku objavila kráľovná, doteraz lietajúca na svojom drakovi a loviaca zranených démonov. Zosadla na zem a démon videl, že nie je taká, ako predtým. Bola omnoho vychudnutejšia, bledšia, skoro sivá, jej oči boli chladnejšie a aura okolo nej už nebola aurou dobra. Rukami spravila rýchle gesto, začala zaplietať magické vzorce do šedej hmoty medzi prstami a potom to vrhla proti Khrredilovi. Hmota sa na ňom zachytila a v okamihu ho pripútala ku zemi. A kráľovná sa približovala...

...pred vežou sa zjavil portál. Xzarius sa doň rozbehol. Pán Démonov vykríkol: "Priateľu! Dostaň ma preč! Vždy som bol užitočný! Priateľ!" Zahrmel smiech, mág ohňa vstúpil do portálu a ten zmizol. Khrredil zanadával tak strašne, ako ešte žiaden démon v histórii. Čudná kráľovná sa chvíľku dívala za zmiznutým portálom. "Bol príliš zoslabnutý," prehovorila. "Neutiekol nám ďaleko." Balthus iba prikývol. Vtom sa démon zazmietal, odtrhol sa zo zeme a so zúrivosťou zvieraťa vyrazil hľadať priateľa - zradcu. Onedlho sa pri nich objavil Sanguin. Pozrel na okolie, obhliadol si tisícky mŕtvych tiel démonov, pekelníkov a félemin, zastavil sa pri mŕtvole Lumitana a uvidel tiež dymiacu vežu. "Pán Kaza," zakričal na kráľovnú. "Tieto straty..."

"Prijateľné," nezúčastnene komentovala kráľovná a pokúsila sa usmiať. Nápadne sa podobala na starého nekromanta...

Kron, kronikár Inštitútu Čiernej Mágie