3. časť kroniky vyslanca Hrimzkada (In Memoriam) - epilóg
Štrnásteho dňa po novoluní neskorého leta a začiatkom jesene roku 330 biedne zhynul kronikár, osudopisec a vyslanec Chlimudskej ríše, veľký pán Hrimzkad. Zhynul ako obeť krutého vojenskofašistického režimu vojvodu Kholdusa, ktorého bol osobným priateľom a radcom. Aká krutá irónia osudu. Týmto by som chcel nasledujúci text venovať pamiatke majstra kronikára a prajem si, aby bol považovaný za dokončenie jeho diela.
Na území maličkého, ale o to bohatšieho kráľovstva sa udiali aj udalosti iné, aj keď nie tak dôležité pre vedeckú obec, ako strata jedného z nás. Nerozpútal sa otvorený konflikt, ako všetci očakávali, medzi vojvodom, hlásiacim sa za zakladateľa novej rodovej línie a kráľa Radovana V., právoplatného nasledovníka kráľovského rodu. Nastala patová situácia, keď žiadna zo strán nechcela spraviť prvý krok na uvoľnenie tohoto napätia. Akákoľvek agresia sa obmädzila na nenápadné súperenie niekoľkých bánd, prepadávanie karavan a iné, z historického hľadiska vskutku neškodné činy.
Sedalenským kráľovstvom síce neotriasol konflikt, avšak prežilo ďalšie vojnové operácie na svojom území, na ktorom, obrazne povedané, sa takmer neustále bojuje od samotného vzniku tejto krajiny. Takže sa nevyplnili niektoré predpovede profesora Grunmila o zavládajúcom mieri v tomto kraji, ale potvrdila sa Teória o cyklickom priebehu vojnových a mierových stavov (vypracovaná mojou maličkosťou) - ale to len bokom.
Avšak postupne. Voči sebe stáli dva mestské štáty, Nový Sedalen (ako hrdo nazýval vojvoda Kholdus bývalé opevnené sídlo svojich vojsk pri bojoch proti tomu sku… ehm, teda záškodníkovi Arisemalovi; sídlo bolo veľké, organizované a militaristicky zamerané) a Netisaren (znovuvystavané banské mesto na ruinách; kráľ Radovan V. ho ešte pred začatím blokády zo strany vojvodu Kholdusa dal dobre opevniť najnovšími technológiami, ako sú katapulty a balisty; napriek tomu išlo o civilne ladené mesto).
Patová situácia trvala dlho a pretrvala by ešte dlhý čas, avšak fatálna chyba inžinierov na strane vojvodu Kholdusa spôsobila zmenu. Ten totiž podľa starých trpaslíckych plánov vyvíjal nový typ lietajúceho stroja - tzv. vzducholoď, celú pobitú mithrilom, ktorá by bola schopná z výšky ostreľovať Radovanove vojská. Osud však zasiahol a do výpočtov sa vlúdila chybička. Kolosálna vzchucholoď síce vzlietla, ale približne po pol minúte začala nekontrolovateľne klesať. Nastala kolízia s východnými hradbami, pričom sa vznietili plyny nadľahčujúce tento stroj a explózia doslova vymazala polovicu Nového Sedalenu z máp (zdroj: Gnómsky Kutil, číslo 6/331, str. 12). V meste nastal chaos, podporovaný aj faktom, že vojvoda Kholdus sa už nenašiel a prevládajú názory, že zahynul pri páde vzducholode. Kráľ Radovan V. si tento fakt nenechal ujsť a následný deň hrdo vpochodoval do spáleniska, ktoré sa kedysi nazývalo Nový Sedalen.
Teória historického centralizmu (opäť vypracovaná mojou maličkosťou) však tvrdí, že história sa odvíja od osudov niekoľkých desiatok až stoviek jedincov, ktorí sa ostatným zdajú niečim výnimoční. Aj teraz sa (ako obyčajne) moja teória potvrdila. Tri dni po de jure anexii Nového Sedalenu (aj keď de facto išlo o vpochodovanie medzi pár narýchlo pozbíjaných chatŕč a vztýčenie zástav nad podrobeným ľudom) zaútočila na zásobovacie jednotky až prekvapivo koordinovaná banda lapkov. Náhody sa nám tu hromadia...
Teraz však nastáva zima, a to jedna z najkrutších zím, aké táto krajina kedy zažila. Ani nie tak kvôli teplote vonku, či vnútri obydlí. Ide najmä o to, že veľká väčšina zásob bola pri tomto konflikte znehodnotená alebo vyplytvaná. Kráľ Radovan V. teraz musí ukázať, či je právoplatným kráľom všetkého ľudu!
Drebigh, historik a osudopisec