Blízko hraníc s Chlimudskou ríšou, vo významnom a bohatom meste Netisarene, hlavnom meste kráľovstva, si vladár Radovan IV krátko po svojej korunovácii dal postaviť palác, ako symbol bohatstva a prosperity. Pozýval rôznych umelcov - maliarov, básnikov, spevákov, ale aj architektov a majstrov mágie. Tí mali za úlohu zveľaďovať jeho príbytok.

Po istom čase sa do kráľovej priazne dostal starší mág Arisemal. Po dlhom úsilí uvalil na hradby mesta kliatbu, čím sa stalo takmer nedobytným. Týmto jeho autorita vysoko stúpla a on dostal od vladára voľnú ruku pri vykonávaní obradov. Avšak Arisemal sa začal správať čudácky. dlhé hodiny ostával vo svojej pracovni a vychádzal von len po jedlo. Vnútri jeho komnát sa skrývalo desivé tajomstvo. Deň čo deň pracoval a vykonával čierne rituály. Jeho čas sa blížil. Časom skupina mágov prenikla do jeho mysle a odhalila, čo malo ostať skryté. Avšak kráľovská garda nestihla zasiahnuť. Arisemal spanikáril a spustil kúzlo príliš skoro. Steny popraskali a budova sa zrútila, pričom zasypala okrem kráľa aj množstvo veliteľov a iných vysokopostavených ľudí. Podobný osud čakal aj na iné pevnosti. Ale stalo sa niečo oveľa horšie. Slnko sa začalo čoraz častejšie skrývať za oblakmi. Polia prestali rodiť a nastal všeobecný nepokoj kvôli nedostatku pšenice a chmeľu. Dalo by sa to nazvať hladomorom. Medzi tými, čo prežili bol aj Arisemal. Vo svojej temnej veži obnovuje prerušený rituál.

Avšak vraj nie všetko je stratené. Posledný veliteľ vojska Kholdus je veľmi tajnostkársky. Z jeho rečí som vycítil, že čaká na nejakú mocnú zbraň. Ale bez pomoci je všetko márne. A tak tu je, Hrimzkad, kronikár a vyslanec Chlimudskej ríše, hľadím ponad barikády a pozerám do diaľky, či neuvidím črtať sa bojovníkov sľúbených mojou domovinou...